𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

6. Bifľomorská klubovňa

„Je príjemná," utrúsil James a žmurkol na Lily. Tá si len povzdychla, pokrútila hlavou a nijako inak na neho nereagovala. Miesto toho o krok ustúpila a rukou mávla na malú blondínku.

„Toto je Beatrice," povedala akoby len tak a podišla k nej - sotva jej siahala po pás. Keď prváčka zdvihla uplakané, červené oči k Jamesovi, všimol si, že jej očerveneli aj líca. Rozhodol sa nevenovať tomu pozornosť a radšej sa na ňu široko usmial.

„Nazdar, Beatrice," zodvihol ruku hore a zamával jej. „Som James."

Lily i James pozreli na Beatrice, ktorá sa chabo usmiala a potichu zamumlala niečo, čo sa podobalo na Ahoj.

„Tak, čo máme za problém, slečna?" opýtal sa veselým tónom a pozrel na Lily, ktorá len pokrútila hlavou. Opäť pozrel na Beatrice. „Nepáči sa ti Rokfort?"

Rozhodne pokrútila hlavou, hľadiac na svoje topánky.

„Fajn, to je dobre. A... čo uniformy?" hádal James ďalej. „Uznávam, tiež som mal problém si na ne zvyknúť, ale pozrime sa na to z lepšej stránky - nemusíme riešiť, čo si oblečieme, no nie?"

James započul niečo ako chichot a na Beatricinej tvári zbadal úškrn. Vzápätí opäť pokývala hlavou.

„Hm..." zamyslel sa James prehnane nahlas. Beatrice zdvihla hlavu a zapozerala sa na symbol na jeho habite. Úsmev z tváre jej zmizol.

„Čo sa deje?"

„Ty si tiež v Chrabromile," zamumlala neveselo. James na to spočiatku nič nepovedal, len na ňu ďalej hľadel. Po chvíli chápavo pootvoril ústa. „Aj Lily," pozrela na ňu. „Aj moja sestra a rodičia boli v Chrabromile. Každý z našej rodiny."

James si povzdychol a kútik úst podvihol hore. „Nechaj ma hádať. Porušila si tradíciu?"

Sklonila zrak dole a prikývla. Chvíľu bolo ticho, počas ktorého si James s Lily vymenili veľavravné pohľady.

„Bolo načase," prerušil jej myšlienkové pochody a postavil sa.

Jej hlava vyletela hore k nemu. „Nepozeraj tak na mňa," zasmial sa. „Môžeš byť rada, že si konečne v inej fakulte. Som si istý, že ťa kvôli tomu doma nezbijú," žmurkol na ňu.

Beatrice na neho vypliešťala oči.

„A okrem toho - stavím sa, že o Chrabromile vieš všetko. Určite si už unavená z rečí o tom, akí sme úžasní, nemám pravdu?" Neisto prikývla. „Myslím si, že tvoji rodičia budú určite chcieť počuť o tom, akí sú... v akej to si fakulte?"

„Bifľomor..." šepla.

„Bifľomor," skríkol so smiechom. „Ach, to ti je miestečko tá bifľomorská klubovňa. Jedno z mojich obľúbených miest na hrade. Kopa zážitkov... Raz som sa tam -"

„Ale ty si -" skočila mu do reči.

„Och, áno. Chrabromilčan," hrdo sa vystrel. „A hlavný prefekt, takže by som ťa mal, drahá Beatrice, upozorniť, že sa môžeš mimo vyučovania zdržiavať len vo svojej klubovni."

Nechápavo prižmúrila oči, v ktorých už nebol ani náznak sĺz. James sa naklonil k nej a s úmyslom jej to vysvetliť, jej šepol: „A potajomky v ďalších iných, samozrejme." Na tvári sa jej zjavil široký úsmev. James podvihol obočie na Evansovú, ktorá sa nezapájala a nechala to na neho, a vybral sa chodbou ďalej.

„Bifľomor je skvelá fakulta," pokračoval oduševnene a naznačil Beatrice, aby kráčala za ním. „Extrémne pohodlné postele, výborne jedlo - mám podozrenie, že ich majú škriatkovia radšej - a úžasní ľudia. Nehovoriac o tom, ako ich všetci učitelia chvália. Hoc, ani my Chrabromilčania sa nemôžeme sťažovať, ale niektorí profesori nás považujú za príliš...um, ako to povedať - otravných. Oh! A spomínal som už aké majú úžasné párty? Neviem ako to robia, ale školník ich nikdy neprichytil. Snažil som sa to vypáčiť z Olivera - Olivera Cartera, fajn chlapík, pozdrav ho - ale nechcel mi to prezradiť," so sklamaním v očiach pozrel na Beatrice, ktorá bola očividne spokojná s tým, že James sa ujal slova. „Vieš, Bifľomorčania sú strašne zásadoví. Alebo lojálni, ak chceš. Nič si nevážia nad priateľstvo - a to sa mi páči. Sám o sebe si myslím, že priatelia sú u mňa rovnako ako u väčšiny bifľomorčanov na prvom mieste, spolu s Evansovou a metlobalom, samozrejme, ale ide o to, že oni nemajú len pár priateľov, ktorým naozaj veria. Celá ich fakulta a aj tí, ktorí už dávno odišli sú najlepší priatelia. Počul som, že tam majú nejakú vecičku, ktorá im vždy oznámi, ak má niekto z nich narodeniny, a tak sa nemusia strachovať o to, že by ho poriadne neoslávili s tortou, darčekmi a všetkým, čo k tomu patrí. Hej, a vždy držia spolu. Ak skočí z mosta jeden, skočia všetci - občas mi to pripadá choré. Mám pocit, že práve oni najlepšie vychádzajú s ostatnými fakultami, asi to bude kvôli tomu, že nemajú potrebu šíriť somariny... Ach, to už sme tu?"