„James!" vykríkol dievčenský hlas a menovaný chlapec rýchlo poklepkal prútikom so slovami Darebáctvo sa podarilo po mape v rukách. Akurát sa vracal z rannej prechádzky popri jazere, keď sa chcel uistiť, že jeho kamaráti už sú vo Veľkej sieni na raňajkách. No ako sa poznal, neskončilo by to pri ich menách, ale očami by sa snažil nájsť aj Lily Evansovú - ako vždy.
Keď zastrčil - teraz už prázdny pergamen - do vrecka, obzrel sa ponad rameno. Po schodoch sa náhlili dve siedmačky. Svetlovlasá dievčina brala schody po dvoch a ťahala za sebou červenovlasú Lily Evansovú, ktorá nevyzerala z tejto rannej rozcvičky nadšená.
James sa pousmial, oprel sa o dvere do Veľkej siene a zložil si ruky na hrudi. Snažil sa ovládnuť svoj výraz, aby Lily nepostrehla, ako veľmi ho potešilo, že ju stretne hneď takto z rána. Okolo neho medzitým vychádzala a vchádzala kopa rokfortských študentov na raňajky.
Marlene pred ním dychtivo zastala a obrátila sa, aby sa uistila, že jej kamarátka je hneď za ňou.
„Marlene?" oslovil ju James zvedavo a pohľadom skočil na Lily. „Evansová," žmurkol.
Lily si povzdychla a napravila si knihy v rukách. „Potter," nezaujato odfrkla a sklonila oči k Dennému Prorokovi. James si ju premeral a zbadal na jej tvári dávku neistoty a obáv, keď očami prechádzala po tituloch na prvej strane. Hore nohami dokázal prečítať niektoré z nich:
BANKA, KTOREJ SA DÁ VERIŤ - GRINGOTT BANKA!
RADY A TIPY : AKO VYBRAŤ SPRÁVNU SOVU?
EXKLUZÍVNE - ČO O VÁS HOVORÍ VAŠE PÍSMO?
Lily bola očividne v čítaní rýchlejšia ako on a začala prevracať strany v novinách. Jamesovi bolo hneď jasné, že nehľadá článok o športových úspechoch národného metlobalového tímu, ale zmienky o únosoch, napadnutiach či vraždách. Skrátka čokoľvek, čoby malo čo robiť so Smrťožrútmi alebo so samotným Lordom Voldemortom. S každou jednou obyčajnou správou povoľovala zovretie pier a uvoľnila ramená. Jamesovi rovnako ako aj jej odľahlo.
„Hej!" pred očami mu luskla Marlene a vypýtala si jeho pozornosť. „Počúvaš ma vôbec, James?" zložila si ruky v bok a vrhla na neho spýtavý pohľad.
„Vlastne ani nie," priznal a odtrhol zrak z Lilyinej bezchybnej tváre. „Čo si to hovorila?"
„Oh!" Marlene nahnevane vydýchla a jej nevraživosť zaregistrovala aj Lily. „Mohol by si sa aspoň na minútu sústrediť a nevyzliekať ju očami?!" rukou mávla na červenovlásku, ktorej obočie vystrelilo hore.
Rovnako urobilo aj Jamesove. Obaja na ňu pozerali - Lily mrzuto a James urazene.
„Nevyzliekal-"
Marlene zodvihla dlaň do vzduchu, naznačujúc mu, aby - pekne povedané - držal jazyk za zubami. „To je fuk," vzdychla si a narátala do desať. Po desiatke už pokračovala pokojne. „Pýtala som sa ťa, či dnes ten konkurz do tímu platí?"
James si nahlas povzdychol a vystrel sa. Marlene o kúsok cúvla.
„No veď ja len tak... Myslela som, či to nechceš presunúť? Napríklad o týždeň? Vieš, dnes možno bude pršať," a s týmito slovami prikývla, akoby ho chcela presvedčiť, že všetko tomu nasvedčuje.
Lily, ktorá zrejme počúvala ich konverzáciu sa postavila na špičky a naklonila sa, aby cez Jamesa videla von. Nebola žiadny metlobalový expert, ale počasie vonku jej pripadalo viac ako vhodné pre hru. Vonku svietilo slnko, obloha bola príjemne modrá a listy na Zúrivej vŕbe vyzerali tak pokojne ako len mohli byť. Nebyť dátumu na Dennom Prorokovi, Lily by si bola myslela, že je máj, a nie september.
YOU ARE READING
𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕
FanfictionVo chvíli ako si ju James Potter pritisol celkom blízko k nemu a pevne ju objal, uvedomila si jednu šokujúcu vec. A to, že to potrebovala. Jeho objatie. Alebo hoci len jeho prítomnosť. Byť blízko pri ňom. Pri jednom z mála ľudí, ktorí jej neliezli n...
