Túto časť chcem venovať haninestyles(mojej úžasnej novej spolužiačke) :3 pretože mám od nej prvé dva commenty ktoré ma nesmierne tešia :3 Ďakujem Hani a som rada že si si to prečítala a vyjadrila si sa k môjmu príbehu ;) Patrí ti veľké ĎAKUJEM! :3
Tááák milí čitateli, tu máte ďalšiu časť- prajem príjemné čítanie ;)
Bol som pri vedomí. Moje telo registrovalo okolie veľmi spomalene. Zbehli sa okolo mňa sestričky a jeden doktor. Začal som rýchlejšie registrovať až keď ma posadili na stoličku a začali prezerať. Niekto doniesol tlakomer a odmeral mi tlak. Bol nízky. Na otázky typu či som v poriadku a či mi je lepšie som odpovedal prikývnutím hlavy. Kázali mi zhlboka dýchať a donútili ma vypiť pohár čistej vody.
Po pár minútach som bol už v poriadku ale ani za boha ma nechceli pustiť za volant. Keď sa pri nás pristavili Natáliini rodičia, jej otec sa ponúkol že ma hodí domov na mojom aute. Nezostávalo mi nič iné len súhlasiť. Doktor sa ma ešte pár krát spýtal či zvládnem cestu k autu po vlastných načo som mu odpovedal že áno. Poriadne ma štval. Čo som ja nejaký pacient?! Bože! Už je mi dobre!
Vlado nasadol do auta na stranu vodiča a ja vedľa neho dopredu. Pripásali sme sa a vyrazili z parkoviska.
,,Čo sa stalo?´´ prelomil ticho ako prvý. Nič. Nechcel som ho uraziť ale ani baviť sa o tom. Pozrel som naňho a opäť odvrátil pohľad k oknu na mojej strane. Pochopil že sa o tom baviť nemienim a stíchol. Domov ma doviezol mlčky. Zaparkoval auto do garáže a zavolal si taxík. Počkal som s ním na taxík pred domom. Keď nastupoval do taxíka, stručne som mu poďakoval a zakýval mu. S rukami vo vreckách haremok som vošiel do domu a zavrel dvere.
V dome bolo ticho. Keď tu so mnou bola Natália, pustila pesničky úplne nahlas a jašili sme sa. Vždy začala tancovať . Niekedy keď mala úplne šialenú náladu, vyliezla na stôl a tancovala tam. Nikdy sa mi to nepáčilo, pretože som sa bál že spadne. Ale ona sa nestarala. Šialenstvá to bolo jej. Spomenul som si na jeden krát, keď som sa naštval a z toho stola som si ju vyhodil na plecia. Odniesol som ju do obývačky kde som ju hodil na gauč. Usmievala sa, pretože myslela že žartujem. Ale keď som vypol hudbu, zvalil sa na sedačku vedľa gauča a zapol telku- vedela že som naštvaný a nežartoval som. Mala šťastie že ju milujem a stačí jej keď ma pobozká na miesto kúsok nad kľúčnou kosťou- to ma vždy roztopilo. Bola to moja slabina. Vždy som sa usmial a pobozkal ju. Naše hádky sa končili väčšinou takto.
Prestal som postávať v chodbe a vošiel do kuchyne. Niečo som si zobral pod zub a vošiel do obývačky. Zo spálne som si vzal notebook a zvalil sa na gauč. Zabíjal som čas, ktorý som bežne trávil s ňou surfovaním po internete. Pritom som sa najedol a keď som už nevedel vydržať to ticho, pustil som si Justina. Pohmkával som si melódiu a kýval hlavou do rytmu.
Natálka nie je belieberka. Ale nikdy jej nevadilo že ja som Justinov veľký fanúšik. Nemá Justina vôbec rada a o to je to väčší zázrak, že sa zaľúbila práve do boybeliebera.
Lenže teraz...Ani nevie kto som- kde by si pamätala že ma miluje alebo už len MILOVALA.....
Ďalšia časť :) Dúfam že sa páči :* potešia votes aj commenty ;) :))
