SURPRISEEEEEEEE MY LOVERS :* ♥ SURPRISEEEEEEEE MY FRIEEENDS! :* ♥
Guuuuys! Ja vás mám tááák veľmi rada, že som sa rozhodla prekvapiť vás a pridať 2 časti za jeden večer :3 :* Ako som tuším už spomínala, začala som si časti predpisovať dopredu a kedže 12. je už skoro hotová, pridávam 11.kapitolu! No nie som úžasná? :* :D :D
Ok,ale dosť o mojom NARCIZME(áno, som riadni narcis! :D )...
Mám pár otázok....
Máte nejakého obľúbenca alebo obľúbenkyňu? Čo vravíte nato, ako sa chová Nat? Ako by ste sa chovali na jej mieste vy? :O
Okay, už vás nebudem trápiť mojím dlhým monológom :D :D
Enjoy loves ♥
Pred očami sa mi miešali farby. Čierna sa pomaly menila na tmavú modrú a tá začala blednúť.
Na oblohe sa o chvíľu začala objavovať oranžová guľa a oblohu preťali prvé slnečné lúče.
,,Nádhera,´´ šepol som zasnene. Cítil som, že na mňa Nat pozrela. Pozrel som na ňu tiež. Usmiala sa a opäť pozrela na vychádzajúce slnko. Ja som na nej pohľadom zotrval. Slnko pozlácalo jej červené vlasy a spôsobovalo, že sa podobala na vílu. Jej tmavo hnedé- čokoládové oči pobledli a tvár zalialo oranžové svetlo. Usmievala sa . Potom zavrela oči a vstrebávala slnečnú energiu. Otočil som sa k slnku a urobil to isté. Bolo to príjemné. Slnko vám nedovolilo mračiť sa. Rozťahovalo vám pery do úsmevu a vy ste sa nemohli brániť, iba sa tomu poddať a vyčarovať ten najširší úsmev na svete. Cítil som pozitívnu energiu a nechal sa ňou nabíjať.
Po dlhej chvíli sa ozvala: ,,Amnézia...´´ vyslovila jediné slovo a tak upriamila moju pozornosť na jej tvár. Stále mala zavreté oči, ale už sa neusmievala tak široko. No slabý úsmev jej ostal na tvári. ,,... niekto by chcel, aby si nepamätal nič zo svojho života a mohol začať odznova. Ale ľudia si to len nahovárajú. Nikto to nechce. Vždy keď niekto povie, že chce na všetko zabudnúť, chce to tak iba v tej chvíli. Pretože ani netuší, aké je zlé nevedieť nič...´´ Otvorila oči a pozrela na mňa. ,,Takže nikdy neber vážne človeka, ktorý ti povie že chce na niečo zabudnúť, lebo nechce... Ty si niekedy chcel na niečo zabudnúť?´´
,,Áno, chcel som zabudnúť na...´´
,,Nie. Nepotrebujem to vedieť.´´ pokrútila hlavou. ,,Teraz si predstav, že by si naozaj zabudol nato, načo zabudnúť chceš. Všetko čo sa toho týka. Absolútne do bodky... Stále to chceš?´´
Po chvíli som konečne odpovedal: ,,Neviem.´´
,,Vidíš to. Už si neistý.´´
,,Chápem.´´ Prikývla.
,,Fajn, ale o tom sa teraz nechcem baviť. Povec mi niečo o sebe.´´ Už som chcel namietať, ale predbehla ma. ,,Áno, áno, viem. Mám si na všetko spomenúť sama. Ale sú veci, ktoré si ľudia nepamätajú ani keď amnéziu nemajú. Napríklad narodeniny.´´ Žmurkla na mňa a ja som nadvihol jeden kútik úst.
,,Narodil som sa 12. októbra.´´
Chápavo prikývla. ,,Povec mi ešte nejaké takéto neškodné, nepamätajúce veci o tebe.´´
Opäť som vydvihol jeden kútik úst dohora v sexi úsmeve. ,,Moja obľúbená farba je modrá a žltá.´´
A takto som jej rozprával ešte dlho. Že milujem seriál Walking Dead. Že nenávidím orechy a som alergický na čerstvo pokosenú trávu. Že moje obľúbené pitie je Radler. Obľúbené jedlo je brokolicová polievka- pričom Nat zahrala že ju naplo.
