LUKÁŠ
Ráno som ucítil na mojej tvári jazyk. Brázdila mi ním po celej tvári.
Najprv som sa len pomrvil. Keď ani potom neprestala, ozval som sa: ,,Nina."
Nič.
,,Nina," ozval som sa o niečo hlasnejšie, no ani potom neprestala.
,,Nina!" zvýšil som hlas, lebo mi to začínalo prekážať.
Otvoril som oči.
Jediné čo som uvidel, bola veľká biela guľa niečoho pár centimetrov od mojej tváre.
,,Ty máš psa?!" začudoval som sa.
,,Nie je môj. Je od susedov. Občas im ho strážim, keď idú na celý deň preč. Volá sa Fuxo," hrdo mi oznámila jeho meno a už mi ho opäť prikladala k tvári. Automaticky som sa odťahoval od dlhého mokrého jazyka.
Ozval sa chichot a ja som sa trochu naklonil na jednu stranu. Konečne som videl aj niečo iné, okrem kopy bielych chlpov. Uvidel som Ninu, ako zadržiava smiech.
,,Hahaha, veľmi smiešne."
,,Ale prosím ťa, nehovor mi že sa ti to nepáčilo." Smiala sa ďalej.
,,Fajn, máš pravdu. Viac sa mi páči jazyk chlpatej gule ako jazyk osoby ktorú milujem."
Usmiala sa zoširoka a položila Fuxa na zem. Naklonila sa nado mňa a pobozkala ma. Potom si na mňa sadla a opäť ma pobozkala.
Fuxo začal na zemi štekať. Zrazu vyskočil na posteľ a ja som ucítil jeho drobné labky na mojej hrudi. Zasmial som sa keď som videl ako sa tá malá gula niečoho rozčuluje a šteká.
,,Zlez zo mna," povedal som mu stále so smiechom. Nina ho chytila a preniesla ho za dvere jej izby. Ľahla si ku mne pobozkala ma. Vyložila si cezo mňa nohu a naše jazyky sa spojili v jeden. Spoza dverí sa stále ozýval štekot.
,,Ten pes stále šteká," ozval som sa napokon.
,,Možno sa mu nepáči že ma bozkávaš."
,,A možno sa mu nepáči, že si na mňa vykladáš nohu."
Zaškerila sa. Pobozkala ma a hravo mi hryzla do dolnej pery. Zavrčal som a ona mi do pery hryzla znova.
Pretočil som ju na chrbát. Ľahol som si na ňu, no dával som pozor, aby som jej neublížil váhou môjho tela. Podopieral som sa na laktoch a mojimi perami som ochutnával tie jej. Vošla mi rukou do vlasov. Zatlačila mi rukami do hrude a ja som sa nechal prevaliť na chrbát. Sadla si na mna a dala mi dole tričko. Chytil som sa lemu jej trička, ale zložila mi ruky.
,,Nechcem s tebou ešte spať. Na to príde čas. Teraz sa idem hrať." Bohvie odkiaľ, vytiahla čiernu fixku. Tá baba ma dokáže zakaždým udiviť.
,,Načo ti to je?"
,,Idem si kresliť."
Sledoval som ju, ako sa skláňa k môjmu hrudníku a píše po ňom naše mená. Raz Lukáš a raz Nina.
,,Ten pes tam stále šteká."
,,Raz prestane," vyhlásila. Vzala z nočného stolíka ovládač k Hi-fi veži a pustila CD-čko, ktoré bolo vo vnútri. Pridávala hlas až pokým sme už vôbec nepočuli štekanie spoza dverí. Úplne sme toho psa prehučali pesničkou a ďalej sa venovali predošlým činnostiam. Nina si ďalej kreslila a ja som sa na ňu pozeral.
Celkom ma to upokojovalo. Dotyk fixky na mojom tele ma uvoľňoval. Cítil som sa veľmi príjemne. Zatvoril som oči a nechal som celé svoje telo, nech sa uvolní...
