ADAM...
Snažil som sa zaspať, ale myšlienka toho že sa Nat nachádza hore vo svojej izbe, mi dlho nedovolila zaspať.
Nakoniec som ale zaspal.
Zobudil som sa okolo deviatej na buchot v kuchyni. Vyhrabal som sa na nohy a vykročil smerom do kuchyne.
V kuchyni som uvidel Nat. Upratovala riad a silno ním pri tom trieskala.
Nakoniec sa zrejme totálne naštvala a treskla jeden tanier o zem. Črepiny sa rozleteli na podlahe. Nat sa zložila k zemi a plakala. Rýchlo som k nej pribehol.
Najprv sa naplašila toho, kto k nej pribehol, no keď zbadala že som to ja, hodila sa mi okolo krku.
Tuho som ju objal okolo pása. ,,Pssst, neplač." Hladkal som ju po vlasoch a kolísal ju v náručí. Trápili ma tie črepy pod ňou.
Tak som ju nadvihol a prešiel s ňou v náručí do obývačky. Chcel som ju položiť na gauč, ale jej ruky sa mi pevne pridŕžali krku.
,,Nat..."
,,Nie! Nechcem sa ťa pustiť."
,,Dobre." Opäť som si ju zobral do náručia. Sadol som si a ju som si položil do lona. Objal som ju jednou rukou okolo stehien a druhou som jej hladil chrbát. Hlavu si položila na moju kľúčnu kosť a ruky mala stále obmotané okolo môjho krku.
Slzy jej ešte tiekli, ale už nevzlykala.
,,Nat, čo sa stalo?"
,,Ja neviem." Tesnejšie sa ku mne privinula. ,,Chceš počuť pravdu?"
,,Samozrejme."
,,Včera, vždy keď som sa na teba pozrela, mala som..."
,,Mala si...?"
,,Mala som chuť pobozkať ťa. Taký pocit deja vú. Nemyslím pocit pobozkať niekoho... Myslím pocit chuti pobozkať TEBA." Zostalo ticho. Dych sa mi zastavil.
,,Nat, ty si si na niečo spomenula?"
Odtiahla sa odo mňa a pozrela mi do očí. ,,Hej."
,,A načo?"
,,Na to, že tú chuť pobozkať ťa som už niekedy mala. A tiež viem, že to nebolo po nehode... Bolo to ešte pred ňou."
,,A teraz máš takú chuť?"
Preboha!! Vážne som sa to spýtal nahlas?! Ja som debil! Bože!!
,,Áno," šepla nečujne, no aj tak som ju začul.
,,Vážne?"
,,Mhm."
,,Tak... Tak prečo ma nepobozkáš?"
,,Lebo som zmätená. Zo všetkého."
,,Čo ťa metie?"
,,Ty."
,,Ja?"
Prikývla.
,, Čo ťa na mne metie?"
,,Ty celý."
,,Čo najviac?"
,,Tvoj pohľad ktorým sa na mňa vždy pozeráš?"
,, Aký pohľad?"
,,Tento... A ten pred chvíľou."
,, Prečo?"
,, Lebo z neho kričí že ma miluješ. Vidieť ti to na očiach."
Čo som jej mal nato povedať?
,,Musím ísť na záchod."
Čudne na mňa pozrela, no zosadla si zo mňa a sadla si vedľa na gauč.
Vstal som a vybral sa preč z obývačky.
Potrvá jej asi minútu, kým si uvedomí, že som nešiel na toaletu. A ďalšiu, než sa za mnou rozbehne.
Pridal som do kroku. Na ulici som sa chcel pokúsiť ak bežať, ale nato som bol príliš ubolený. Ešte že mám také dlhé nohy.
Došiel som do jedného parku a sadol si tam na lavičku. Snažil som sa vydýchať a pritom som sledoval, či ju neuvidím naokolo.
Nikde nič.
Vydýchol som si a oprel sa o opierku. Zavrel som oči a zaklonil hlavu. Jemný vánok mi prefukoval tvár. Z očí sa mi začali guľať slzy.
Začul som ako niekto beží. Narovnal som hlavu a zažmúril do slnka, no to už zakričala moje meno.
Nestihol som sa ani postaviť a...
Kludne ma nenáviďte, zato že som to takto ukončila :P :D Muhahahahah :D Nebojte sa, ešte vás čakajú 3 časti do úplného konca :* Ale tak trošku pokračko tejto časti bude až v 19. Kapitole :O :D :D Ja viem, som zákerná :D ČO Už :D a v 18. Je Lukyyy :* Faninky tešte sa :D :33 :* 18. Sa už píše a 19. Je napísaná :P :D Aby ste ma nezabili, pokúsim sa pridať 18. A 19. Spolu ;) ALE IBA POKÚSIM :D –Takže sa nato pre istotu moc NESPOLIEHAJTE! :D Love ya :* :33 :*
