Love Me (Dokončené)

Štvrtá Kapitola

Zobudila som sa. Už prešli dva mesiace od prvého dňa v škole, stále sedím s Chasom, hrá basketbal, ale dnes ideme pozrieť ragbistov. Je sobota. Majú zápas o 11:45 so školou z Mississauga, je to pre nich najdôležitejší zápas v tejto sezóne, bude tam skoro celá naša škola.

„Shar! Je tu Chas!" zakričala moja mama, mala z Chasa naozaj radosť, hoc by si priala aby medzi nami bolo viac ako len kamarátstvo.

„Idem." Zakričala som jej naspäť a rýchlo si obliekla Kevinove tričko s logom našej školy, nato som si dala mikinu za zips a vyrazila som do chodby, nikto tam nebol. Išla som do kuchyne a uvidela Chasa ako s mojou mamou pije kávu a o niečom sa náruživo rozprávajú, odkašľala som si aby som upútala ich pozornosť. Obidvaja sa na mňa pozreli a Chas sa postavil zo stoličky.

„Ahoj mami. Do druhej som doma." Povedala som jej a ona sa na mňa s radosťou pozrela.

„Ako sa máš kočka?" spýtal sa ma Chas po ceste na ihrisko.

„Dobre a ty?"

„Ako vždy, ujde." Povedal a usmial sa. „Po zápase ti musím niečo dôležité povedať." Nahodil úplne vážny výraz a ja som sa na neho nechápavo pozrela.

„Čo?" spýtala som sa ho starostlivo.

„Nemysli na to už, uži si zápas." Povedal zúfalým hlasom, niekde sa stala chyba. Chas nikdy nie je vážny a ani nikdy zúfalý.

„Dobre." Vydýchla som zadržaný vzduch a uvoľnila aj svoje ruky, ktoré sa snažili rozdrviť sedačku na ktorej som sedela.

Chas zaparkoval obaja sme vystúpili a korytnačím tempom prešli ku ihrisku. Pointe hry som ani trošku nerozumela, ale keď Chas a ostatný začali kričať tak som ich trochu tichšie začala povzbudzovať i ja.

Bolo po zápase a ja som si všimla Ciaru ako si to miery rovno ku mne a ku Chasovi, Chas si všimol kam sa pozerám a zavrtel hlavou, nikdy nerozumel prečo sa od Ciary a jej partie držím ďalej, nevedel prečo, a ani nemal z kade vedieť.

„Oh ahoj Chas a ahoj ty." Pozdravila sa prekvapivo milo.

„Ahoj Cia." Pozdravil sa a ja som pod jeho ostrým pohľadom zamrmlala tiché ahoj.

„Nechceš prísť na oslávenie výhry Chazzy?" spýtala sa ho sladko med.

„No, už mám nejaké plány s mojou Shar." Odpovedal jej kľudne a v nej to začalo vrieť. „Ideme to spoločne osláviť, všakže Shar?" pozrel sa na mňa, ale Ciara vybuchla.

„Ty dáš prednosť jej ako mne a svojim priateľom?" spýtala sa ho nechápavo a nahnevane zároveň. „Veď ona je nič, iba malá sivá otravná myš! Ona nepatrí nikde a už vôbec nie ku tebe!" povedala a rukami ma drgla do hrude a následne mi dala facku a mňa otočilo o 360 stupňov. Chas sa medzi nás postavil a zviazal jej ruky v tých svojich obrovských dlaniach.

„Ona je stokrát lepšia ako ty! Nedá každému! Nie je kurva a ani dementka!" kričal po nej a ona sa mu vymanila zo zovretia a nahla sa ku mne.

„Tak za toto mi zaplatíš!" pošepla mi.

Chasa od nej odtiahol nejaký chlapec ešte v chráničoch a drese. Mal modré oči a ryšavé vlasy hneď sa pri ňom objavil jeho kamarát so zelenými očami, myslím, že sa ten brunet volá Gabe Fowey, raz s ním mal Chas fotku, je to najväčší pártyman na škole, ale aj tak najviac miluje ragby. Ten ryšavovlasý sa asi volal Jeff, ale nie som si istá. Gabe sa natiahol ku Chasovy.

„Kľud, ak udrieš dievča budeš mať hanbu dokonca života." Povedal mu.

„Dobre, pusti ma." Vytrhol sa mu. „Ideme Shar."

Zobral si moju ruku do tej svojej a vyrazili sme ku školskému parkovisku.

„Mala si mi povedať pravý dôvod prečo sa od nej držíš ďalej, nemuselo by sa toto stať, už predtým ak by som to tušil by som jej vyčistil žalúdok." Povedal pokojnejšie, ale stále pevne rukami stláčal volant.

„Nedala mi žiadnu zámienku ti to povedať." Zmĺkla som. „A ak by som ti to povedala, kto by ti to potvrdil? Nikto. Bola by som za kravu." Priznala som sa mu a on sa na mňa pozrel.

„Ja by som ti veril. Verím ti každé jedno slovo čo mi kedy povieš, ale je tých slov toľko málo. Skoro vôbec ťa nepoznám, ty o mne vieš skoro všetko, nie je to fér." Podal mi ruku. „Neviem, čo ťa tak zmenilo alebo kto, ale u mňa to bude v bezpečí." Zapozeral sa mi hlboko do očí.

„ Je to ťažšie." Odvetila som mu.

„Ak mi to nechceš povedať tak teraz nemusíš, ale ja by som ti mal niečo dôležité povedať." Vzdychol si. „Sťahujeme sa." Povedal smutne, ja som v tej chvíli zabudla dýchať, guča v krku sa vrátila a slzy sa mi natlačili do očí.