Love Me (Dokončené)

Desiata Kapitola

Nebola som v škole, je o veľa dosť hodín a ja nie som doma.

„Ahoj mami." Pozdravila som sa.

„Oh ahoj, už som sa o teba bála, si v škole?" vychrlila na mňa.

„Nie som s Chasom v taxíku." Prekvapene zhíkla.

„Je tu Chas, čo preboha robíte v taxíku?" opýtala sa.

„Boli sme na cintoríne za otcom a bratom." Mamu moje slová na dosť dlhú chvíľu vykoľajili lebo v telefóne bolo ticho.

„Bola si vôbec v škole?" vydýchla a zmenila tému.

„Nie. Prišli po mňa ráno." Odvetila som jej s myšlienkou, že si nevšimne plurál ktorý som použila.

„Prišli?" nechápavo sa spýtala.

„Chas si tam auto nebral a tak ho doniesli jeho traja kamaráti potom sme boli v Pathe."

„Čo? Kto sú jeho kamaráti?"

„Niall, Jack a Lucas." Zamračila som sa nad tým ako toto muselo pre matku znieť.

„Viem, že by som na teba mala nakričať, ale nikdy si toto nespravila, a myslím si, že je lepšie nájsť si nových priateľov, ako sedieť celý rok v škole. Sľúb mi, že najbližšie mi to oznámiš skôr."

„Dobre mami." Sľúbila som.

„Dobre zlatko, verím ti. Dneska mám rande, ale samozrejme ak ti to nevadí." Prekvapila ma jej veta, ale nikto predsa nechce byť sám a ja o chvíľu idem na vysokú...

„Nevadí o koľkej?" opýtala som sa.

„O ôsmej večer. Je to môj šéf, náhodou na mňa vylial kávu a dneska sa na konečne odvážil." Rozplývala sa nad tým a ja som sa tešila. Keď prídem domov všetko spolu preberieme, od Pána Neznámeho až po Chasa a potom pôjdem s Chasom a Lucasom do kina.

„Super, už idem domov ahoj."

„Ahoj." Pozdravila sa a mobil stíchol.

„Musím ísť domov." Povedala som Chasovy.

„Zavolám tvojej mame a asi ona sa večer domov nevráti tak budeš spať u mňa." Povedal, ale ja som sa nad tým zamračila.

„Nie." Protestovala som. Vytiahol si z vrecka mobil.

„Dobrý večer, áno. Môže dneska u mňa prespať, nechcem aby bola v tom veľkom dome sama." Vysvetľoval jej do mobilu a ja som sa nad tým iba mračila. „Ďakujem, zoberiem ju aj na zápas." Úplne mi z hlavy vypadol zápas Oshawa v. Peterborough, ktorý je zajtra o 9:45. „Dovi."

Pozrel sa na mňa a ja som naňho zazrela pohľadom zabijaka. Usmial sa.

„Tvoja mama už vyrazila, takže si iba zoberiem auto, skočíme k tebe po veci, pozrieme sa čo dávajú v kine, zavoláme Lucasa, vrátime sa ku mne a máme plán na dnešný večer." Usmieval sa nad tou predstavou.

„Dobre." Vzdala som to.

„Som rád." Povedal a prehodil si ruku cez moje plece.

Taxík zastavil, vystúpili sme a Chas zaplatil.

Pozrela som sa na panelák a dúfala, že nie znova výťah pokazený lebo dupať na jedenáste poschodie, to je horšie ako stráviť tri hodiny na tréningu.

„Nie neboj, nie je pokazený." Oznámil mi, keď si všimol môjho pohľadu.

Vkročili sme do výťahu a Chas ťukol na tlačidlo s červeným číslom jedenásť. Vošli sme do bytu, ktorý nebol malý, mal päť izieb, kuchyňu a štyri kúpeľne. Privítal nás úsmev tety Claire.

„Dobrý deň." Pozdravila som sa.

„Ahoj Sharlotte, oh a ahoj Chaster." Prekvapene sa na nás pozrela. „Ako to, že si tu?" opýtala sa ho zatiaľ čo nás stískala v objatí.

„No.....prišiel som sa trochu uvoľniť a tak." Povedal trochu nesvoj.

„Práve som dorobila palacinky na večeru. Dajte si." Ponúkala nás.

„Prepáč teta Clare, ale musíme sa poponáhľať ku Shar domov, pre jej veci. Môžeme tu dneska prespať?" opýtal sa ako anjelik, už mu iba svätožiara chýbala.

„Jasné. Mám pripraviť hosťovskú?"

„Nie." Pokrútil hlavou Chas. „Už ideme, poď Sharlotte." Zobral ma za ruku a ťahal preč.

„Niekedy mám pocit akoby si trpel rozdvojenou osobnosťou." Úprimne som mu povedala. Zadíval sa na mňa ako na blázna.

„Nie, len chcem aby sme dneska do jedenástej boli doma, ale takýmto tempom budeme v kine o jednej ráno." Vysvetľoval mi ako malému decku. „Zajtra máš tréning a myslím si, že je dôležitý."

„O to ti nejde." Oponovala som mu.

„No tak mi vysvetli o čo mi sakra ide Sharlotte. Odkedy ťa poznám sa snažím o to aby tebe všetko zapadalo kam má, ale ty to ako keby ani nevidíš, ignoruješ to. Ja som sem prišiel až z Detroitu a vieš o tom, že nie kvôli sebe? Lebo keby bolo na mne tak sem neprídem vôbec, ale myslím na teba vieš? Si zahľadená do seba, vôbec nevidíš moje bolesti, problémy a ťažkosti, vidíš iba tie svoje. Ty sa ani vlastne nesnažíš dostať sa cez svoje starosti, ty si zato rada, lebo si ťa ľudia viac všímajú, ale kedy si sa pozrela na tie moje. Lebo ja tie svoje pri tebe odložím bokom aby si ty bola aspoň o kúsoček šťastnejšia. Nemáš ma rada? Nenávidíš ma? Ja som tu vždy bol pre teba, od prvého momentu ako som ťa videl, ale bola si tu aj ty pre mňa?" sypal toho na mňa toľko, že ak by som mohla utiekla by som a nikdy by som sa nevrátila, ale ako všetky obvinenia aké na mňa kedy hodili, tak aj toto bolo založené na pravde.

Pozrela som sa mu do očí a bol v nich hnev, taký intenzívny až sa mi z toho chcelo plakať. Nechcela som sa rozplakať, nie tým hysterickým plačom akým ma nikdy nevidel plakať. Chas akoby pochopil čo všetko mu vyletelo z úst. Chcel niečo povedať, ale umlčala som ho zdvihnutým prstom.

„Máš pravdu." Chrapľavo som povedala, na päte sa otočila a zdúchla preč.

Utekala som akoby ma naháňalo sto čertov a nie iba Chas. Iba Chas. Možno v tom je ten problém, že je to iba Chas a nie môj Chaster. Na Kevina vždy v mysli spomínam ako môjho, ale Chasa nikdy.

Ako naschvál začalo pršať a na mikinu mi začali dopadať studené kvapky, inokedy by som dážď uvítala, ale teraz to bola asi moja zlá karma. Chas ma potiahol za ruku a nejako sa nám podarilo spadnúť do kaluže plnej špinavej vody.

„Nemyslel som to tak." Povedal to ako ospravedlnenie, hoci mi povedal iba pravdu.

„Ale cítiš to tak." Oponovala som mu. Zatváril sa divne.

„Povedal som, že si zahľadená iba do seba a svojich problémov, ale nie je to pravda. Možno sa nevieš dostať cez svoje problémy, ale snažíš sa riešiť aj tie moje. Nie si sebecká, si len trochu nevyrovnaná. Vybuchol som, povedal som prvé veci čo ma napadli." Ospravedlňoval sa.

„Ty prepáč Chaster, ale ja nie som dobrá kamarátka a nikdy som nebola a možno ani nebudem." Úprimne som mu povedala.

„Si tá najlepšia kamarátka akú som kedy mal, si ochotná ísť hocikde, len aby ľudia okolo teba boli šťastný, nie si povrchná a rozmaznaná ako dievčatá ktoré poznám." Chytil mi líca do dlaní a pre niekoho kto toto iba pozoroval muselo vyzerať ako romantická chvíľa.

Pre nich neznáme dievča behalo ostošesť pred nejakým chlapcom, ktorý ju strhol a spadli do vody, celý čas pršalo. Najprv to vyzeralo ako hádka, ale potom ako odprosovanie.

Takto to muselo vyzerať.