Love Me (Dokončené)

Dvadsiata Štvrtá Kapitola

Connor sedel v kúpeľni a obväzoval si nohu a ja som sa na chodbe snažila dovolať Chasovy. Konečne sa mi to podarilo. Na obrazovke sa objavil Niall.

„OOOOOOO, ahoj, Shar." Pozdravil sa mi, ale bolo poznať, že mal už nejaké to promile v krvi.

„Ahoj, Niall, je tam s tebou Chas?" táto otázka bola zbytočná, jasné, že tam bol. V pozadí sa ozvala hlasná hudba.

„Mal by tu niekde byť, ale v takomto stave ho vidieť nechceš a hlavne nie s takou spoločnosťou." Akoby vytriezvel. „Lucas mu rozbije hubu, lebo ak by som sa snažil ja, bola by skôr rozbitá tá moja." Zvážnel.

„Potom mu povedz, že som mu volala, rada som ťa počula." Zamávala som mu a chcela zrušiť, ale zastavil ma ukazovákom.

„Počkaj, vidím ho." Zaostril na niečo za mobilom, zatváril sa znechutene. „Zasran! Prekliaty hnusný debil! Drblo mu?! Sakra!" pozrel sa na mňa. „Prepáč, ale naštvalo ma to, pevne verím, že ti to zajtra vysvetlí sám.." nedopovedal.

„Sharlotte! Už to mám, pôjdem." Zakričal mi Connor a Niall sa na mňa pozrel, takým tým spôsobom To má Chaster za to, čo robí.

„Kto to je?" opýtal sa, ale nie hnusne, skôr so záujmom v hlase.

„To je Connor, skoro som ho zrazila, je to dlhý príbeh, ahoj." Ani sa nestihol odzdraviť a zrušila som.

„Toto asi Chaster nebol, tak sa mi zdá." Povedal a usmial sa. Sadol si ku mne na podlahu. „Asi by som už mal ísť, ahoj, prídem sa pozrieť ako to dáte proti Sudbury." Postavil sa a zdrhol, normálne zdrhol, zasmiala som sa, ako psychopat.

Každý odchádza.

Kevin odišiel, navždy.

Chaster odišiel do Detroitu.

Lucas odišiel od rodiny a potom od kamarátov.

Ja v septembri odchádzam.

Naozaj je pravda, že ak nejakého človeka dostaneme ďalšia kopa ich odíde, život nie je fér.

„Srdiečko, nemala by si tu sedieť." Z môjho zamýšľania ma vyrušil veľmi jemný dievčenský hlas. Pozrela som sa na dotyčnú. Skoro mi vypadli oči z jamiek, bola krásne, hnedé dlhé vlasy až po pás. Veľké zelené oči s dlhými mihalnicami.

„Som Hugeova dcéra. Volám sa Michaela, ale ty ma volaj iba Ela, páči sa mi to oveľa viac ako Mimi a tak." Zasmiala sa na mojom výraze.

„Dobre, ehm, Ela. Ako to, že má Huge dcéru? Vie to moja mama?" vykoľajená som sa postavila a prijala jej ruku.

„No, je to tak, že si nedával pozor a moja mama zomrela, keď som bola malá a doteraz som bola na foteniach vo Francúzsku, v ktorom som bola asi rok. Teraz som sa vrátila domov, teda včera. Tvoja mama o tom všetko vie, pre teba to malo byť prekvapenie, chcela by som s tebou ísť do Chicaga, ak ti to nebude vadiť." Usmiala sa na mňa.

„Myslím, že mi to vadiť nebude, ale nie je to ešte úplne rozhodnuté." Úsmev jej povädol.

„Pôjdeme na koncert Eminema, ak pôjdeš." Snažila sa prehovárať ma. „Alebo SOS, pokojne aj na nejakého jazzového speváka alebo skupinu, len tam prosím poď, bude tam zábava a úžasná sloboda, žiadne záväzky, len tie, ktoré si vytvoríš. Domov sa môžeš vrátiť, kedy len budeš chcieť. Popremýšľaj o tom! Prosím!"

Predstava voľnosti, slobody, žiadne záväzky, dobre možno je to presne to isté, ale aj tak ma to nadchlo.

„Kto bol ten chlapec?" opýtala sa ma, keď sme už sedeli v mojej budúcej izbe a pozerali Priateľov. Prekvapila ma tým, nemyslela som si, že ho videla.