Love Me (Dokončené)

Štrnásta Kapitola

Čakala som na letisku na chlapca so zlatou hrivou v červenom pohodlnom komplete, hmýrila som sa a ruky ma svrbeli, upravila som si kostým a vykukla či náhodou nezbadám jeho hlavu, spoznala som ju a rozbehla sa za ním.

„Ahoj." Privítali sme sa a nesmelo chýbať objatie. Chaster so mnou zatočil vo vzduchu.

„Ako si sa mala bezo mňa?" opýtal sa, zatiaľ čo sme čakali na taxík.

„Bolo to celkom fajn, človek si od teba musí oddýchnuť, aspoň raz za čas." Zasmiala som sa.

„To nebolo vtipné, ale skôr kruté." Vyšpúlil pery.

„Dobre buď teraz alebo nikdy." Nadýchla som sa. „Páčiš sa mi Chas, mám ťa rada viac ako len kamaráta, ale ak tvoje city ku mne vyprchali tak nevadí, ale buďme stále kamaráti." Všetko som povedala tak rýchlo, že sa na chvíľu zatváril čudne.

„Ó môj Bože!!!! Ty si mi naozaj práve vyznala lásku!" zatočil so mnou vo vzduchu. „Milujem ťa Sharlotte, tak veľmi." Kričal ďalej.

„Všetci sa na nás pozerajú!" sykla som naňho a on ma položil.

„Som šťastný." Odvetil mi a pobozkal ma. Takže takto má vyzerať môj prvý bozk, no super, pred stovkami ľudí na letisku, polovica na nás čumí a asi sa mi trasú nohy. Keď videl, že z bozku nič nebude prestal.

„Doma." Iba som mu povedala a on pochopil, že som iba nervózna pred toľkými ľuďmi.

„Ideme ku mne, nikto tam nebude." Zaťahal ma do taxíku, ktorý už konečne prišiel.

Cesta prešla rýchlo. Dotiahol ma ku nim a naozaj tam nikto nebol.

„Teta Claire a ujo Max išli na dovolenku na Havaj." Vysvetlil mi. Znova si ma pritiahol k sebe, ale teraz mi začal bozkávať krk a presúval sa ku sánka, z kade sa dostal na bradu a potom na pery. Spolupracovala som, hoci som nevedela ako, predsa som sa v živote nebozkávala. Iba som pohybovala perami s tými jeho. Pridal jazyk a ja som to po ňom zopakovala, začala sa vojna v ktorej prehrávali aj vyhrávali obaja ľudia, postavila som sa na špičky aby som mala lepší prístup k jeho perám a išlo to samo. Bolo to divné, ale aj také sladké, jeho pery chutili mandľami ktoré zbožňoval a každé ráno si dal dve-tri do úst.

„Raz ma zabiješ, ale budem rád za smrť z tvojich rúk." Zavzdychal a pritlačil sa na mňa celý. Niekto mi zavolal. Nechcela som zmeškať hovor od mami a tak som pre istotu zodvihla a prerušila túto krásnodivnú chvíľu.

„AHOJ." Povedala som do mobilu trochu hlasnejšie aby nebolo počuť, že dychčím.

„Pozval ma na rande!!!" Veronica.

„To je úžasné, potom mi musíš všetko povedať." Veselo som povedala, teraz som nemohla byť smutná.

„Neuveríš, išla som do obchodu a stretla som ho ako nakupuje s mladším bratom Denisom, zakecali sme sa a on ma pozval na rande! Skoro som odpadla lebo vieš aký je, ale dokelu!" tešila sa a ja s ňou.

„Potom ti poviem jednu novinku ktorej neuveríš." Zajasala.

„Zavolám aj Felicity!" jasala ďalej. „Spravíme si dámsku jazdu ako sa patrí a žiadny muži."

„Dobre ja už musím ísť, potom mi napíš všetko ohľadom tej dámskej jazdy, do augusta som od tréningov a zápasov oslobodená kvôli testom a tak nemám o víkendov čo robiť, ale žiadny alkohol." Pohrozila som jej a ona sa zachechtala, ale nakoniec povedala Dobre a rozlúčili sme sa. Prestúpila som do Toronta a trénerka dostala zápal pľúc a nikto iný ju nemôže zastúpiť a polovica týmu sú maturantky a z časti aj preto sa tréningy dovtedy zrušili.