Love Me (Dokončené)

Sedemnásta Kapitola

„Mám ísť po Veroniku?" opýtala som sa ho. Prikývol.

Veronika sa fintila.

„Veronika, mali by sme ísť." Oslovila som ju. Zahmkala si nejaký rytmus a pritancovala ku taške.

„Počkaj chvíľu." Normálne to zaspievala a ja som sa zasmiala. „Spravme ti zoznam vecí čo máš do maturitného ročníka spraviť." Neviem odkiaľ berie takéto nápady. Pokrútila som nad ňou hlavou.

„Nie, počúvaj, obidve spíšeme zoznam a budeme sa snažiť tie veci splniť." Vysvetľovala, ale myslím si, že som tomu rozumela aj predtým. Vytrhla stranu z nejakého zošita a začala na ňu čarbať. Dokončený výtvor mi dala do ruky.

Zoznam vecí, kt. treba splniť do maturitného ročníka:

-V

1.Nájsť si normálneho priateľa

2. Vyskúšať jointa

3. Zobrať Sharlotte na koncert nejakej chlapčenskej skupiny

4. Kúpiť si psa

5. Starať sa o toho psa

6. Dať psa sesternici lebo som sa o neho nevedela postarať a kúpiť si prosto korytnačku

7. ísť na rande v nejakej drahej reštaurácii s nejakým pekným týpkom.

8. Naučiť sa jazdiť na motorke.

-Sh

1. Prejsť do tretieho a štvrtého ročníka

2. Vymeniť si nábytok vo svojej izbe.

3. Vyhovoriť Veronike všetky jej hlúpe nápady.

4. Naučiť sa skateovať

5. Neprísť na žiadny koncert

6. ísť do Frakfurtu s Lucasom a spoznať jeho rodinu

7. podniknúť jeden deň v Pathu

„Si nudná! Preboha sme v 21. Storočí a nie v praveku! Užívaj si život." Dohovárala mi ako malému decku, ktoré treba naučiť ako sa má žiť. Môj nezáujem o túto tému muselo byť cítiť aj vo vzduchu.

„Sú tam veci, ktoré chcem splniť." Kľudne som jej odpovedala. „A pohni si, ideme." Zabuchla som dvere. Chaster nikde v dome nebol a tak som vykukla cez okno. Jeho auto parkovalo na obrubníku pred panelákom. Veronika vyšla vonku z izby a z priemerného dievčaťa sa stala kráska hodná korunky. Jej dlhé nohy zvýrazňovala sukňa a štíhli pás zúženie šiat.

„Čo na to hovoríš?" opýtala sa ma.

„Je to viac ako dokonalé." Na konci chodby tróni veľké zrkadlo a ja som neodolala túžbe pozrieť sa na svoj odraz a tak som k nemu podišla bližšie a nakukla doň.

Stála som tam ja, to mi bolo jasné, ale mala som na sebe milé bodkované šaty, ktoré mi boli tesne nad kolená, mám svalnaté nohy, ale nie dlhé. Náramok na ľavej ruke som mala trochu nakrivo, nie som nízka, som priemerná, mám meter šesťdesiat.

Moje okrúhle líca zvýrazňovali rozpustené vlasy. Chasove ruky dopadli na moje boky a pritiahol si ma chrbtom k sebe.

„Vyzeráš nádherne." Zľakla som sa, pred chvíľou bol predsa v aute. „Bežal som vás zavolať." Oznámil mi a spustil svoje ruky pozdĺž svojho tela. „Meškáme, kamarát Ian nám vybavil miesta a sedí tam už dobrých 15 minút." Vzdychol si. „Mohol som čakať, že vy dve sa budete chystať aspoň poldňa."