Love Me (Dokončené)

Jedenásta Kapitola

„Naozaj ste vybrali Mníšku 2?" opýtal sa ma Lucas a pozrel sa s obavami na Chasa. Lucas ako som sa stihla dozvedieť, nenávidí horory.

„Hej, ale neboj sa, som tu predsa ja." Zasmiala som sa na jeho pohľade.

„Nenávidím horory." Opakoval Lucas po ceste do kinosály, ale anglicky aby mu rozumel aj Chas. „Od neho som to čakal, ale od teba nie." Sťažoval sa a ja som pokrútila hlavou.

„Do teraz som nevedela, že nemáš rád horory." Vykrúcala som sa z toho.

„Aj tak, budeš musieť spať pri mne dneska večer Sharlotte aby som sa nebál." Vysvetľoval, ale ešte stále po anglicky.

„Na to zabudni, aj ja sa bojím." Povedal Chas.

„A čo keby ste spali vy dvaja spolu pri sebe a mňa z toho vynechali?" zasmiala som sa a dva páry očí sa na mňa nahnevane pozreli.

„Fuuuj, by som sa dal radšej zožrať Chuckym." Povedal Chas.

„Chucky, nikoho nežerie, iba zabíja." Ako decku mu vysvetľoval Lucas, ktorý vraj že nenávidí horory.

Sadli sme si na miesta s našimi číslami a Lucas sa začal pozorne obzerať po miestnosti.

„Aspoň ma podržíš za ruku?" spýtal sa Lucas so psími očami.

„Buď už ticho." Pokarhala som ho. Zaduto sa pozrel na premietačku.

„A mne?" opýtal sa Chas a ja som ho zavraždila pohľadom.

Zavrčala som. Moje oči sa presunuli na premietačku.

Bol to typický horor. Pri strašidelnej scéne som sa strhla, ale smerom k Lucasovy, ktorý sa pousmial, ale stále s privretými očami sledoval plátno.

Horor skončil a ja som si vydýchla.

„Som rada, že to skončilo." Priznala som Lucasovy tak aby mi Chas nerozumel.

„Aj ja, ale nabudúce film vyberám ja." Uznal Lucas.

„Vy dvaja ma štvete, sme v Kanade tak sa tak aj budeme rozprávať." Trucoval Chaster.

„Ešte nikto mi nezakázal rozprávať po nemecky." Povedala som mu. „Pokiaľ viem no tak to mám aj podľa zákonu právo."

„Ja si myslím, že som nemec a mám plné právo rozprávať po nemecky hocikde." Bránil sa Lucas lámanou angličtinou.

„Ale ona nie." povedal Chas vážne.

„Niekedy mám pocit, že žiarliš starec, ale potom si spomeniem, že ty na vzťahy na rozdiel odo mňa nie si." Povedal a žmurkol na mňa.

„A čo ty vieš? Možno som sa zmenil a chcel by som dlhší vzťah." Bránil sa Chas.

„Jasné a ja som Rudolf s červený nosom." Zasmial sa Lucas. „A neviete kde je tu nejaký kresťanský kostol?" opýtal sa a ja som sa na neho nechápavo pozrela.

„Lucas je veriaci, chodí do kostola pravidelne." Vysvetlil mi Chas. Pozrela som sa na Lucasa, asi sa podľa toho aj správal. Nikdy som ho nepočula nadávať a ani nič podobné.

„Čo je zlé na tom veriť v Boha?" opýtal sa ma, keď si všimol môjho pohľadu.

„Nič, aj ja verím, že tam niečo je, ale neviem čo. Možno karma, možno Boh, možno sa tam píšu naše osudy. Aj moji starý rodičia sú kresťania, som aj pokrstená, ale potom čím staršia som bola som presne v toho Boha prestala veriť." Pripustila som.

„Neboj raz nájdeš svoju vieru." Povedal mi Lucas.

„Ja neverím v nič, sú to iba hlúposti." Trval na tom ateista Chas.

„Možno a možno nie, veď uvidíme potom." Povedal Lucas, aby sa nerozprúdila hádka. „Nepôjdeme na pizzu?" opýtal sa potom.

„Je pol jedenástej v noci." Oponovala som mu.

„No a." ozval sa Chas.

„Vieš, že mám zajtra zápas." Povedala som mu a Lucasovy sa v očiach zablyslo.

„Máš zajtra zápas." Podotkol. „Pôjdeme ťa povzbudzovať." Oznámil mi.

„Dobre. Ako pôjdeš do hotelu?" opýtala som sa ho.

„Požičal som si Jackove auto." Povedal. „Dobre tak dobrú noc." Rozlúčili sme sa a každý sa vybral svojou cestou.

„Gratulujem Sharlotte. Máš ďalšieho obdivovateľa." Zatlieskal mi Chas, keď som vyšla z kúpeľne iba v uteráku, zabudla som si pyžamo. Chas prestal dudrať a namiesto toho mu spadla sánka.

„Tečie ti slina. Dáš mi nejaké tričko?" opýtala som sa ho. Ohryzok mu poskočil a nasucho prehltol. Prepaľoval ma dravým pohľadom. „Chaas." Zaspievala som. Spamätal sa.

„Čo?" opýtal sa prekvapene, ale ešte stále mal otvorené ústa dokorán.

„Dáš mi nejaké tričko?" opýtala som sa znova.

„Jasné, úplne dolná polica." Nechápavo som sa na neho pozrela, mám predsa na sebe iba osušku ktorá mi zakrýva iba zadok, ak by som sa zohla, tak všetko vidí.

„Chas, mám na sebe len toto." Pripomenula som mu.

Postavil sa a zobral odtiaľ nejaké obrovské tričko.

„Na." Podal mi ho a ja som znovu zaliezla do kúpeľne. Obliekla som si ho aj so spodným prádlom, ale podprsenku som nenašla iba športovú a tak som musela ísť bez nej. Chas sa osprchoval predo mnou, lebo ženám to vraj že trvá dlho.

Vyšla som z kúpeľne a vliezla pod perinu. Chas ešte stále vykoľajene sedel na kraji postele.

„Si v poriadku?" opýtala som sa, keď už desať minút nepohol ani brvou.

„Hej som, len to musím rozdýchať." Vysvetlil mi a konečne si ľahol. „Nepýtaj sa." Poprosil ma.

„Dobrú noc." Popriala som mu a upadla do krásnej ríše snov.
___________________________________