Všetci nemôžu snívať rovnako

7.

„Nikto sa nemôže vrátiť a vytvoriť nový začiatok, no každý môže začať dnes a vytvoriť nový koniec."

Maria Robinson

*******************************

Megan

Nevedela som, čo jej mám na to povedať alebo čo mám robiť, a tak sme sa len tak objímali a Izzine slzy sa mi vpíjali do mikiny až som ich onedlho cítila na pokožke, čo prinútilo aj moje slzy vyjsť na povrch.

Netuším, čo sa mohlo stať Kate. Ani mi nenapadlo, že s nami nešla von kvôli tomu, že je v nemocnici. Očividne to musí byť vážne podľa Izziných reakcií. Chcela som vedieť všetko, no zároveň som sa nechcela nič pýtať. Kate mám rada. Stále vysmiata ako jej sestra. Povedala by som, že to majú v rodine. Ešte sme sa ani nestihli s Izzy dohodnúť, kam a kedy pôjdeme, a už bola pri nás a prosíkala, aby mohla ísť s nami.

"Nebudem sa nič pýtať, kým nebudeš pripravená," povedala som Izzy, keď sa odo mňa začala pomaly odťahovať.

"Ďakujem," povedala ešte so slzami v očiach, no už bola pokojnejšia. Chvíľku sme kráčali v tichosti, no potom to ticho prerušila Izzy: "Dnes, keď som sa vrátila zo školy..."

"Izzy, nemusíš..."

"Ale chcem," povedala a smutne sa na mňa usmiala.

"Vrátila som sa zo školy a Kate už bola doma. Privítala ma s jej každodenným úsmevom a poprosila ma, či by som sa s ňou nešla hrať na dvor s loptou. Povedala som jej, že teraz nie. Musela som si ešte spraviť úlohu z chémie a pozrieť si niečo na test a naviac som sa musela chystať k tebe. Nebola z toho smutná. Podľa mňa to trochu aj čakala," pousmiala sa a zasmrkala, "a tak mi zakričala zdola, že sa ide previezť na kolobežke. A ja že okej, veď prečo nie, je to len kolobežka, čo by sa jej mohlo stať. Vždy si brávala so sebou aj prilbu, a tak mi ani nenapadlo jej to pripomínať. Vyzrela som ju z okna, ako si vyberá z garáže kolobežku a potom som si začala robiť tú chémiu. No keď som sa pozrela o 5 minút opäť z okna..." znova začala plakať. Zastali sme pri neďalekej lavičke pod stromom a sadli sme si na ňu. Chvíľu bola ticho, akoby hľadala tie správne slová, no ja som začala tušiť, čo sa mohlo stať a začali mi opäť tiecť slzy.

"Och, Izz..."

"Ležala na zemi pár krokov od jej zelenej kolobežky," Kate neznáša ružovú, no za to miluje zelenú. Keby vojdete do jej izby, akoby ste boli niekde na jarnej zelenej lúke. "Neďaleko od nej ležala motorka a jej jazdec ešte s prilbou na hlave sa trochu nemotorne ale isto blížil ku Kate, a vtedy som vybehla z izby a bežala rovno ku nim so slzami v očiach. Zakričala som naňho, aby sa ku nej nepribližoval a hneď, ako som tak spravila, zastal," znova zasmrkala a plakala čím ďalej, tým viac, pričom sa stále pozerala pred seba, akoby sa to všetko dialo priamo tam. Chytila som jej ľavú ruku a stisla.

"Izzy, nemusíš..."

"Pribehla som ku nej, k mojej malej Kate, a zistila, či dýcha. Dýchala, no slabo. Veľmi slabo. Opäť som zakričala na jazdca, no tento raz to, aby zavolal sanitku, čo aj rýchlo urobil. Klepali sa mu ruky, no nestíhala som sa venovať jemu. Držala som svoju malú sestričku v rukách a vravela jej, aby sa prebrala, že všetko bude dobré, no ani ja sama som tomu vtedy neverila. Pri pohľade na jej doráňanú pravú ruku, odkiaľ tieklo viac krvi ako by bolo prípustné, a pravú časť tváre, na ktorej mala škrabance, mnou vždycky trhlo. Nevedela som, čo robiť, a tak som ju tam len tak držala a hladkala ju po jej jemných blonďavých vláskoch. Zavolala som mame, ktorá prišla práve vtedy, keď nakladali Kate do sanitky. Veľa som potom, ako mi zobrali Kate z rúk, nevnímala. Len som plakala a objímala mamu, ktorá si zachovala chladnejšiu hlavu ako ja. Párkrát mi povedala, že to bude dobré, dala mi pusu na čelo a odtiahla sa odo mňa, aby mohla ísť vybavovať ostatné veci ohľadne Kate. Obdivujem ju za to," zasmiala sa trochu, aby odľahčila situáciu, no kvôli jej stále tečúcim slzám sa zo zasmiatia stal jemný vzlyk.