Hľadanie mágie

13. Správy

Cestou do paláca Telly odmietol Nickovu pomoc a trval na tom, že chodiť dokáže, ale všetci videli, že je so silami na konci. Christopher bol na tom lepšie, síce ho rebrá boleli a niektoré zo zranení sa mu otvorili, ale v skutočnosti oveľa horšie vyzeral, než sa cítil. Zbadal svoj odraz v niektorom okne a zhrozil sa.

„Amy? Prečo si sa mi až doteraz nesmiala za to, ako vyzerám?" nadhodil smerom k sestre.

„Nebol čas, ale neboj sa, vynahradím ti to." uškrnula sa a obzrela si ho. Jeho tvár bola inokedy dokonalá, tentoraz ju však narúšali modriny a sčasti zahojené rany. „Podľa mňa s tým vyzeráš drsne."

Christopher sa zasmial, ale oľutoval to, keď ho zase poriadne pichlo v hrudi.

„Už len kúsok," povedala Amanda súcitne.

Keď prišli v bráne, stráže najprv ostali šokovane stáť a zízať na nich. Po chvíli sa spamätali a bežali oznámiť kráľovi, že jeho dcéra a syn sa vrátili.

„Trochu som urazená, že si mysleli, že sa nevrátime," okomentovala to Amanda namrzene.

„Nevrátili sme sa, musel nás sem teleportovať jednorožec," poznamenal Nick a vyslúžil si za to jeden škaredý pohľad.

Vošli do vstupnej siene. Dnu viedli len štyri schody, ale Telly mal pocit, že lezie na najvyšší vrch. Pokračovali do hlavnej sály, keďže očakávali, že kráľ bude v tejto dennej dobe najskôr tam.

Mali pravdu. Vošli dnu a kráľ im išiel naproti. Telly sa spustil na kolená, síce nemusel, ale už skutočne nevládal stáť. Kráľ si však nevšímal nikoho, len Christophera. Prišiel k nemu a objal ho.

„Ahoj, otec... au."

Kráľ cúvol.

„Čo je s tebou?" spýtal sa, skúmajúc stav jeho tváre.

„Nedohodol som sa s niektorými černokňažníkmi, ale nie je to až také zlé."

Kráľ objal aj Amandu.

„Ďakujem," zašepkal jej.

Potom odstúpil a pozrel na všetkých.

„Budete mi musieť povedať, čo sa stalo. Telly, môžeš vstať..."

„Nemôže," skonštatoval Nick pri pohľade na Tellyho, ktorý stále kľačal a zhlboka dýchal, snažiac sa neodpadnúť. „Všetko vám povieme, pane, ale on musí ísť do nemocnice, a Chris asi tiež."

„Mne nič nie je!" hádal sa Christopher, ale zdalo sa, že kráľ verí skôr Nickovi.

Dal zavolať stráže a tie odviedli Christophera, rovnako aj Tellyho, podopierajúc ho z oboch strán.

„Rozprávajte," prikázal Cornelis hneď, ako boli už len traja. Sadli si k dlhému stolu pri stene a kráľ po fénixovi poslal správu Sophelii.

„Ako prvé by som povedal tie zlé správy," začal Nick. „Možno ste si už všimli, že mágia... zmizla."

„Keby som o tom nevedel, môj syn by už bol v poriadku a nemusel by ísť do nemocnice."

„Videli sme, ako sa to stalo," pokračovala Amanda. „Takmer sme sa nedostali von z pevnosti na Sato Madri."

Porozprávali, čo všetko sa stalo po ceste, aj o záchrane vďaka jednorožcovi.

„Vedel si, že existujú, otec?" spýtala sa Amanda.

Kráľ pokrčil plecami.

„Minulé leto som musel uveriť v existenciu pustovníka, takže ma to príliš neprekvapuje. Ale podľa legiend nebývajú takí ochotní pomáhať ľuďom."