Hľadanie mágie

35. Návšteva z Viscerie

Mohol existovať jediný dôvod, prečo Nick príde s delegáciou do Tairemonu, a Amanda tušila, ktorý to je. Tešila sa, hoci ju brat pri každej možnej príležitosti podpichoval.

„Vieš, potrebuješ, aby som to schválil," uškŕňal sa počas jedných raňajok, keď spolu sedeli v jedálni.

„Viem čarovať," pripomenula mu vyzývavo.

„Mám v takmer zajatí chlapíka, ktorý čaruje skoro rovnako dobre," vynašiel sa.

„Skoro!" zvolala Amanda a ukázala na brata vidličkou. „Skoro nie je úplne!"

Vidlička jej vyletela z ruky a zapichla sa do jedla na tanieri.

„Niekomu s tým ublížiš," odôvodnil Christopher a smial sa.

„Do tohto sa naozaj pustiť nechceš, Chris," odpovedala Amanda, ale tiež so smiechom. „Čo robíš dnes poobede? Je pekne, mohli by sme ísť zase prebehnúť kone."

„Ceremónia," odpovedal kyslo. „Prísaha kráľovi a krajine."

Amanda na chvíľu zamrzla na mieste a zamračila sa. Takmer by zabudla. Rytieri skladajú prísahu kráľovi a krajine, ale ak nastúpi nový kráľ, oficiálne ju zložia znovu. Nikdy to nikto neodmietol, väčšinou sa jednalo o formalitu, ale možné to bolo. V takom prípade by sa rytier vzdal záväzku voči novému kráľovi, titul by mu ostal, ale bol by Cornelisov rytier. Christopher sledoval sestru, ako zaváhala, a vedel, na čo myslí.

„Ak ho stretneš, povedz mu, že nikto nebude naštvaný, ak sa neobjaví," povedal jej.

„Možno sa bude chcieť objaviť."

„Jasné, lebo má o mne takú vysokú mienku, že mi chce ostať zaviazaný aj napriek teoretickej hrozbe."

„Teoretickej," pokrčila Amanda plecami. „Nepravdepodobnej."

Christopher sa aj tak netváril presvedčene. Dojedol a rozlúčil sa so sestrou, ktorá ešte ostala sedieť za stolom a premýšľať. Nakoniec sa rozhodla.

Vyšla z jedálne a zamierila do kasární. Nevedela, či tam Tellyho nájde, s blížiacim sa termínom pôrodu dieťaťa ostával so Sopheliou v Južnej Zemi častejšie. Zaklopala na dvere komnaty, v ktorej sa zdržiaval, keď išiel do kasární trénovať s vojskom.

Otvoril jej.

„Amy?" nadvihol obočie.

„Čo tu robíš?" spýtala sa. „Nechoď tam."

„Poď ďalej," odstúpil od dverí.

Vošla dnu a poobzerala sa po komnate. Bola väčšia, než Telly potreboval, a z veľkej väčšiny prázdna, keďže Telly tu, podobne ako väčšina rytierov, nebýval. Po komnate boli porozkladané zbrane, chrániče, náhradné oblečenie, ale žiadne osobné veci. Na vešiaku však bola zavesená Tellyho slávnostná uniforma, a Amande sa potvrdilo podozrenie, že dnes neprišiel len trénovať.

„Čo blbneš?" spýtala sa a kývla na uniformu. „Veď titul ti ostane aj tak, len sa ti k nemu pridá jedno slovo."

Telly na ňu pobavene hľadel a neodpovedal.

„Hovorila som Chrisovi, že si myslím, že budeš chcieť prísť. Neveril mi."

„Všetci vieme, že si inteligentnejšia ako Chris," pokrčil plecami. „Ale zase, nie je to veľká konkurencia."

Myklo jej kútikmi, ale potlačila úsmev.

„Hovoríš o kráľovi."

„Viem, prepáč, prehnal som to."