Hľadanie mágie

29. Kostrah

Michel prišiel na druhý deň predpoludním. Amanda v noci chvíľu spala, ale presne ako predpokladala, mala zlé sny o horiacich démonoch a otcovej smrti. Pozvala Michela aj Christophera do pracovne, aby sa mohli v súkromí rozprávať. Stále si nedokázala pripustiť, že je to už jej pracovňa a nie otcova. Jeho veci tam stále boli, akoby len na chvíľu odišiel. Občas zabudla, že tu už nie je a očakávala, že ho stretne niekde na chodbe paláca. Vždy, keď si uvedomila pravdu, opäť pocítila bodnutie v hrudi a v očiach ju začali páliť slzy.

Nesadla si za otcov stôl, zatiaľ to nedokázala. Všetci traja sa posadili do kresiel v rohu miestnosti. Christopher nespal vôbec a bolo to na ňom zreteľne vidieť. Amanda nevedela odhadnúť, či plakal, ale z veľkých kruhov pod očami jej bolo jasné, že jeho noc bola ešte nepokojnejšia ako jej.

Michel nebol zvyknutý na zdvorilostné úvody a začal hovoriť hneď, ako sa posadili.

„Musím vám toho veľa vysvetliť. Niečo z toho vás možno prekvapí."

„Skúšal som o tom démonovi niečo nájsť v knižnici," ozval sa Christopher vyčerpaným hlasom. „Skoro nič som nenašiel. Prečo?"

Takže toto robil celú noc, pomyslela si Amanda. To, a určite sa ubíjal výčitkami.

„Lebo o nich v Tairemone nie je veľa informácií," odpovedal Michel. „Tu sa Kostrah nevyskytol ešte nikdy. Aby ste pochopili, prečo, musíte najprv vedieť, čo Kostrah je. Ide o druh démona, ktorý sa správa ako parazit. Keď si nájde vhodného hostiteľa, začne sa mu objavovať ako hlas, alebo v snoch, alebo v rôznych nehmotných podobách."

„Alebo odraz v zrkadle," poznamenal Christopher.

„Napríklad," potvrdil Michel. „Nedokáže však ovládnuť hostiteľa len tak. Potrebuje si získať jeho dôveru, a tak väčšinou útočí cez najzraniteľnejšie miesta."

Amanda neisto pozrela na Christophera, ktorý sa pohrával s kráľovským amuletom a nepozeral na nich. Neodpovedal, tak Michel pokračoval.

„Ak sa predstavil ako ochranca, ktorého poslala mágia, útočil cez tvoju dôveru mágii, Christopher. A cez tvoju neistotu v seba samého. Vycítil, že potrebuješ niekoho, kto by ti povedal, ktorá cesta je správna, lebo tvoja sebadôvera bola otrasená. Tak ti poskytol to, čo si potreboval, a ty si mu uveril."

Christopher sa zamračil.

„Keby som mu vtedy neuveril, neovládol by ma?" spýtal sa a pozrel na Michela.

„Nie."

„Presne to som si myslel," zavrčal Christopher. „Takže to bola moja chyba."

Amanda si povzdychla.

„Chris, každý by mu uveril. Aj ja by som mu uverila, keby išiel na mňa cez niečo podobné."

„Je to pravda," potvrdil Michel. „Je ťažké, takmer nemožné nezačať Kostrahovi dôverovať. Sú príliš skúsení a inteligentní, cítia tvoje emócie. Väčšinou iba ľudia, ktorí o jeho existencii vedia, sú pred ním na pozore. Ale ty si o ňom nevedel nič."

„Kde vlastne žije?" spýtala sa so záujmom Amanda. „Keď je iba v snoch..."

„V hostiteľovi, hoci on si ho neuvedomuje. Keď si vybuduje dostatočnú dôveru, môže nadobudnúť fyzickú formu, vtedy zároveň príde ten moment, kedy ho hostiteľ môže zabiť. Ale Kostrah môže ostať aj v ňom a môže svoju podobu aj meniť. Chrisovi sa ukazoval ako sluha a priateľ, a teda ako človek. Ale nedávno sme Kostraha videli aj v inej podobe."

Amanda prekvapene nadvihla obočie a rozmýšľala, kde ešte videla démona. Netrvalo jej dlho, kým si spomenula. Christopher si to prekvapene uvedomil tiež.