Hľadanie mágie

24. Prichádzajú

Správy od Michela boli jednoznačné. Černokňažníci postupujú rýchlejšie a už sú blízko. O pár dní budú v meste, a ak sa s nimi Tairemon chce stretnúť na bojovom poli mimo Carborne, je načase, aby sa armáda pripravila. Atmosféra v hrade, ale aj v celej krajine bola napätá a pochmúrna. Spojenci z Warloru prišli, ale najvyšší ochranca Dante vyzeral staro, unavene a zničene.

„Nemáme šancu," hovoril pri súkromnom rozhovore s kráľom. „Bez mágie... neviem si to predstaviť. Warlor nikdy nebol bez mágie, a teraz je krajina úplne iná. Slabšia. Neviem, čo presne sa zmenilo. Ale už to nie je ako predtým."

„Urobíme, čo budeme môcť," odvetil Cornelis a snažil sa dať do svojich slov viac nádeje, než v ňom samom ostávalo.

Vojská Viscerie sa dali na pochod zo západu a prídu zrejme ešte pred bojom, draky sa pripoja až na úplnom začiatku. Napriek spojenectvu štyroch kráľovstiev nikto prevahu necítil. Možno mali väčšie počty, ale oveľa menšiu moc.

Kryštál, jediný zdroj mágie, ostal u alchymistov, ktorí sa utáborili na hranici Dračích hôr. Pripravili si ochranné zaklínadlá proti magickým útokom černokňažníkov, aby mohli chrániť vojakov. Celý bojový plán preberal Solas každý deň s kráľom a jeho radou. Napätie bolo cítiť aj na zasadnutiach.

„Stačilo zabiť Paymona," zavrčal Christopher a zazrel na sestru, ktorá stála z druhej strany stola a skláňala sa nad mapou.

„Mohol si ísť ty, som zvedavá, ako by si si s tým poradil," odpovedala rovnako podráždene. „Ale keďže sme ťa museli ísť na Sato Madri zachrániť, myslím, že vieme!"

„Keby som ja mal tvoju schopnosť..." Christopher zvyšoval hlas.

Amanda by mu niečo odsekla, ale vstúpil do toho kráľ.

„Stačí," povedal rozhodne. „Teraz musíme riešiť, čo bude ďalej, nie, čo by mohlo byť. Christopher, vezmeš si svoj oddiel na toto pravé krídlo..."

Ukázal do mapy. Christopher sa zamračil.

„Nemal som ostať s tebou?"

„Netreba, mám tam dosť ľudí."

„Nejde o to!" rozhorčene pokrútil hlavou. „Si kráľ, potrebuješ ochranu!"

„Nezabijú ma," odpovedal kráľ s povzdychom. „Som nosič mágie, ak by ma zabili, tak by nám len pomohli. V skutočnosti si myslím, že ma budú chrániť."

Amanda si vymenila nepokojný pohľad s generálom stojacim po jej pravici. Vedela, že nie je jediná, kto na to myslí, len nikto nemal odvahu povedať to nahlas.

„Otec..." začala pomaly. „Dúfam, že nemáš v pláne..."

Pozrela naňho. Rozumel, čo má na mysli.

„Všetko je pod kontrolou, Amy."

Neverila mu, a on to vedel. Nechcel sa však k tomu vracať, a nechcel odpovedať na otázky, ktoré by boleli jeho aj ju. Zmenil tému a hovoril ďalej o rozmiestnení vojsk. Sledoval Christopherovu tvár, jeho syn vyzeral ako vždy, napriek tomu sa niečo zmenilo. Nevedel ten rozdiel presne identifikovať, ale už nebolo dosť času na to, aby to riešil. Vyžadovalo by si to viac času, než jeden rozhovor, určite viac, než pár dní, čo ostávalo. Christopher si poradí, a Amanda tiež.

Po skončení zasadnutia odchádzal v spoločnosti svojho tajomníka Charlesa. Bolo medzi nimi ticho odvtedy, čo mu povedal o svojich plánoch. Nemohol sa zdôveriť nikomu inému, a Charles bol jeho najbližší priateľ, a tiež dosť vysoko postavený šľachtic na to, aby ho potom počúvali, keď bude treba.