Hľadanie mágie

6. Najrozumnejšie riešenie

Christopher sa zobudil na lodi. Spoznal svoje okolie len podľa narážajúcich vĺn a typického hojdania, oči mal zaviazané a ležal na boku na drevenej podlahe. Hlava ho bolela a zviazané zápästia tiež, ale bol rád, že je zatiaľ živý a zdalo sa, že aj nezranený. Snažil sa potichu preskúmať okolie, ale nepočul nič, iba more. Hýbať sa priveľmi nechcel, aby na seba neupútal pozornosť, ale zistil aspoň to, že leží pri stene. Snažil sa medzi zvukmi spoznať kroky alebo hlasy, ale nikto neprichádzal. Po nejakom čase, netušil, či to boli minúty alebo hodiny, ho už ruky začínali bolieť intenzívnejšie a skúsil zmeniť polohu. Nič sa nestalo, tak sa pokúsil posadiť, aby zmiernil tlak na zápästia. Trochu to pomohlo. Oprel sa plecom o stenu vedľa seba a pokúsil sa stiahnuť si z očí pásku, ale nepodarilo sa.

Konečne sa v miestnosti ozvali kroky.

„Už si hore," poznamenal neznámy hlboký hlas.

Christopher neodpovedal. Z ničoho nič pocítil prudký náraz do tváre, vykríkol a tvrdo spadol späť na podlahu.

„Nezavadzaj," posmešne nadhodil chlap nad ním. „O chvíľu sme v hrade, nerob problémy."

Skutočne loď o chvíľu zakotvila a Christophera pár rúk nešetrne dvihol a odvliekol do člnu. Na brehu ho donútili kráčať, dosť dlho a do kopca, navyše po nerovnom teréne. Dvakrát spadol, ale vždy ho postavili, nešetriac údermi. Nemal najmenšiu šancu sa brániť, tak len v duchu nadával a pokúšal sa nezakopnúť na nerovnej ceste.

Pásku mu z očí stiahli, až keď prišli do tmavého kamenného hradu. Chodby mali málo okien, a aj to veľmi malých, tak v nich stále museli svietiť fakľami. Všade bol len holý kameň, hrad bol viac pevnosťou, než palácom pre kráľov.

Koniec koncov, tu králi nebývajú, pomyslel si Christopher.

Síce si nemohol byť istý tým, kde je, ale bol skoro presvedčený, že tí, čo ho zajali, sú černokňažníci. Plavba po mori to len potvrdzovala – černokňažníci žili na ostrove Sato Madri uprostred mora na severe. Dokonale izolovaný, relatívne veľký ostrov, kde žili vo vyhnanstve, spoľahlivo skrytí pred útokmi. Do nikoho na pevnine sa nestarali a nikto ich preto neohrozoval, až doteraz. Teraz sa rozhodli, že chcú vládnuť aj nad kráľovstvami na suchej zemi, ale prečo? Christopher sa márne pokúšal zistiť, akú motiváciu môže mať hŕstka fanatikov do čarovania.

Celý svet nikdy neovládnu. Tairemon je plný mágie a v prípade, že by ju chcel niekto proti nemu zneužiť, nedovolí to. Amanda má schopnosť, ktorou porazí niekoľko černokňažníkov naraz, hoci aj pripravených. Majú spojenectvo s drakmi, nesmrteľnými, neuveriteľne mocnými bytosťami, a s Warlorom, ktorý je plný magických zbraní. Navyše, stále sú tu alchymisti. Spojenými silami by štyri kráľovstvá bez väčších ťažkostí zničili všetkých černokňažníkov v jedinej vojne. Tak načo pokúšať šťastie?

Možno nechcú dobyť svet, možno je to naozaj len kvôli krvi, rozmýšľal Christopher, keď ho viedli kľukatými chodbami. Predstavu o tom, kde je východ, už dávno stratil. Kráľovská krv je iná, ako obyčajná krv. Je nabitá mágiou, ktorá dodáva človeku nadprirodzenú schopnosť, a táto mágia pomáha tvoriť niektoré kúzla, alebo ich zosilniť. Je však len málo kúziel, kde sa bez kráľovskej krvi nezaobídu, a všetky sú desivé.

Konečne ho doviedli do cely. Prerezali mu putá na rukách, ale skôr, než by sa mohol začať brániť, ho nešetrne hodili na tvrdú podlahu a zabuchli ťažké mrežované dvere.

„Tairemon sem príde s celou armádou!" zakričal, keď sa rýchlo zdvihol zo zeme.

Chlap, čo ho priviedol, len bez záujmu mykol plecom a odchádzal.