Hľadanie mágie

36. Oslava

Narodenie princa sa v Južnej Zemi malo osláviť už dva dni po radostnej udalosti. Amanda sa nevedela dočkať, kedy uvidí Sopheliu s bábätkom, a od rána o tom rozprávala Christopherovi, ktorý jej nadšenie natoľko nezdieľal. Samozrejme, na oslavu išiel tiež, a keďže Nick bol ešte stále v Tairemone, pridal sa k nim aj on.

Prišli aj so strážami do paláca v kráľovskom meste Castle. Na vežičkách bieleho hradu sa trepotali zástavy, brána a záhrady boli vyzdobené a celý dvor vyzeral šťastnejší než zvyčajne. Kráľovnin tajomník ich doviedol do priestrannej siene, v ktorej sa konala oslava narodenia princa. Oficiálne ich privítal, a o chvíľu sa objavil aj kráľovský pár. Sophelia vyzerala unavene, ale šťastne, na rukách držala novonarodeného chlapčeka zamotaného do bielej látky. Telly stál vedľa nej, slávnostne oblečený s mečom po boku rozhodne nevyzeral, že by bol od kohokoľvek z nich nižšie postavený. Koniec koncov, v Južnej Zemi bol člen kráľovskej rodiny, iba v Tairemone sa veci komplikovali.

Nick prišiel k Tellymu s typickým úškrnom a vrazil mu päsťou do pleca.

„Dám ťa popraviť," vyhrážal sa.

„Prepáč, Nick, vážne," odpovedal Telly. „Fakt ma to mrzí, vtedy som na to nemyslel..."

„Nevyhováraj sa, aj tak prídeš o hlavu," odvetil Nick a natiahol ruku. „Daj to sem."

Telly sa zasmial a z vnútorného vrecka vesty vytiahol malú škatuľku s prsteňom. Nick sa otočil k Amande.

„Amy, aby som dokončil, čo som začal u vás..." vybral prsteň a nasadil jej ho na ruku. Bol zlatý s vyrytým drakom a niekoľkými rubínmi na znak ohňa.

„Je krásny," usmiala sa Amanda a pobozkala ho.

„Nesmieš Tellyho dať popraviť," ozvala sa Sophelia s úsmevom. „Lebo ti vyhlásim vojnu, a Tairemon sa určite pridá na moju stranu."

Christopher pobavene nadvihol obočie.

„Vyzeráš si byť istá."

„Je Tairemonský rytier!" zdôvodňovala Sophelia, ale potom uvidela Tellyho rozpačitý výraz. „Čo? Veď si skladal prísahu... alebo?"

„Odišiel tesne pred zložením prísahy, keď prišla správa o tebe," vysvetlil Christopher. „Je Cornelisov rytier."

„Zabudol som ti to spomenuť, Sophie, prepáč. Ale prísaha sa dá zložiť kedykoľvek," poznamenal Telly.

Všetci si vymenili neisté pohľady a Christopher sa otvorene uškrnul. Telly vedel, na čo všetci myslia. Bolo pre každého bezpečnejšie, ak prísahu nezložil, a nikto nepredpokladal, že by Christopherovi dôveroval natoľko, aby sa pridal do radov jeho vojska a šľachty.

Telly však nebol tým, kto by volil ľahšiu cestu. Spravil niekoľko krokov ku Christopherovi s tvrdohlavým a trochu vyzývavým pohľadom v tvári. Chvíľu mu ticho pozeral do očí, potom, na prekvapenie všetkých zúčastnených, vytiahol meč, oprel ho hrotom o zem a pokľakol predeň a pred Christophera.

„Na svoj život a na svoju česť prisahám, že budem oddane slúžiť, ochraňovať slabých a bezbranných, zachovávať zákony a bojovať s odvahou a cťou za Tairemon až na smrť. Prisahám vernosť kráľovi. Prisahám vernosť krajine. Život za Tairemon a za jeho výsosť kráľa Christophera."

Postavil sa a jedným pohybom meč vrátil za pás. Z tváre mu pritom nezmizol sebavedomý a odhodlaný výraz. Sophelia a Amanda vyzerali prekvapene, Christopher neveriacky krútil hlavou.

„Prečo?" spýtal sa. „Načisto si prišiel o rozum? Prečo prisaháš mne, keď nemusíš?"

„Nenamýšľaj si," odpovedal Telly s úškrnom. „Je to len preto, že si kráľ Tairemonu."

Sophelia sa potichu zasmiala.

„Je neuveriteľné, ako vieš veci skomplikovať, Telly, len preto, aby si dokázal svoju česť," okomentovala to.

„Nemôžem jednoducho milovať tú krajinu?" obranne sa spýtal Telly. „Vyrástol som v nej."

Než by niekto odpovedal, malý princ na rukách sa zamrvil a nespokojne zamrnčal.

„Čo sa deje, Will?" Sophelia ho nežne pohojdala na rukách.

Dieťa sa však neupokojilo a o chvíľu sa po sieni ozýval plač.

„Niekto je hladný," poznamenala Amanda. „Pomôžem ti s ním?"

Sophelia rada súhlasila a odišli, aby sa postarali o chlapca, kým Christopher, Nick a Telly ostali v sieni na oslave. Nick pohľadom preskočil z Christophera na Tellyho a potom zahlásil:

„Idem zohnať niečo na pitie, zatiaľ sa bavte," a so zlomyseľným úškrnom zmizol.

Telly si pomyslel, že ho pri najbližšej možnej príležitosti pripraví o hlavu tiež. Samozrejme, že nastalo pridlhé a rozpačité ticho. Nakoniec sa rozhodol prerušiť ho.

„Počuj," oslovil Christophera. „Ty si mal tie hodiny dvorskej etikety, nie? Ako je to teraz s oslovovaním a týmito vecami medzi nami dvoma?"

„Na polovici hodín som nebol a na druhej som nedával pozor," pokrčil plecami Christopher.

Telly sa pousmial.

„Dobre, budem sa ti vyhýbať, kým nezistíme, ako to je."

„Aký výborný nápad!"

Telly sa zasmial, kývol mu a odchádzal za Nickom, ktorý stál na opačnej strane miestnosti a smial sa na nich. V sieni bolo čoraz živšie a veselšie a hudba sa ozývala ponad havy oslavujúcich dvoranov.

Christopher stál tam, kde bol predtým, sledoval ľudí okolo seba a pre zmenu bol chvíľu spokojný, že všetky pohľady nesmerujú naňho. O chvíľu sa k nemu pridala usmiata Amanda a nápojom v ruke.

„Sophie sa neúspešne pokúša Willa uspať," zreferovala mu. „Dúfam, že môj malý následník trónu bude tichší."

Christopher sa zarazene zamračil.

„Tvoj následník?"

„Minimálne dovtedy, kým sa nenájde žena, čo s tebou vydrží," zasmiala sa.

„Ešte raz opakujem," s povzdychom začal Christopher. „Keď budem chcieť, budem mať hocikoho."

„Lenže ty nechceš hocikoho," usmiala sa Amanda.

Christopher musel uznať, že má pravdu. Skutočne čakal na tú, ktorá ho očarí natoľko, že si bude istý tým, čo v živote chce, a že to bude ona.

„Dúfam, že sa občas zastavíš," poznamenal.

Amanda prikývla. Do Viscerie mala odísť o niekoľko dní, v podstate natrvalo, a sama si nebola úplne istá tým, či jej Tairemon a Dračie hory nebudú priveľmi chýbať.

„Určite áno. Dovtedy dúfam, že ťa Michel postráži."

Christopher sa zasmial, ale potom pozrel na Amandu a zvážnel. V očiach sa mu opäť objavil ten ochranársky výraz, ktorý Amanda vídala často.

„Ďakujem za všetko, Amy. Pomohla si mi vyhrať vojnu."

Usmiala sa.

„Na tvoju obhajobu, tvoj boj bol zo všetkých najťažší."

Viac neodpovedal a Amanda to ani neočakávala. Znovu stáli jeden pri druhom, a to bolo pre nich najdôležitejšie. Ak sa nenechali rozdeliť démonom, spolu porazia čokoľvek.

----------------------

Sme na konci druhej časti! Ďakujem tým, čo dočítali :-* Budem to ešte opravovať, lebo som si všimla veeeľa logických chýb a zopár vecí chýba (áno, Kniha všetkých vekov sa vrátila do Južnej Zeme! Zabudla som to spomenúť :D ). Tretí diel nevylučujem, kto je ešte zvedavý na Willa a jeho budúce schopnosti? :D 

Pokojne komentujte, recenzujte a buzerujte jednotlivé kapitoly a celkový dojem, budem rada :-) 

Hugs and kisses, Kate <3