Ciel x Sebastian (Black Butler)

Príbeh sa začína

Píšeme to dve

Ciel má šikmé písmo
Sebastian má hrubé písmo

Ráno som začal všetko pripravovať. Urobil som môjmu pánovi volské oko so slaninou a pripravil som stôl. Keď som mal všetko hotové išiel som ho zobudiť. Vošiel som do jeho izby a rozostrel záclony. Videl som ako sa začína preberať tak som mu išiel do skrine po oblečenie. Pristúpil som k jeho posteli, klakol si a začal ho obliekať. Keď bol oblečený dal si pásku na oko a zišli sme dole do kuchyne. Sadol si za stôl a ja som mu položil jedlo pred neho. Sledoval som ho ako je. Keď dojedol zobral som mu tanier a vymenil ho za tanier so zákuskom. Znovu som ho sledoval a keď dojedol aj zákusok zobral som tanier a šiel ho umyť. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stala Lizzy. Osobne ju nemám moc rád ale tak čo nespraví zamilovaný démonický komorník pre svojho pána. Kebyže to nieje jeho posledná rodina tak ju zabijem. "Ciel!!„ skrýkla. Ah už zase hučí. Je mi ho docela lúto. Bohužial to musím počuvať aj ja.

Ráno prišiel do mojej izby Sebastian. Tak ako každé ráno odhrnul závesy a obliekol ma. Dal som si na oko pásku, a vyšli sme z mojej izby. Prišli sme do jedálne. Sadol som si za stôl, a Sebastian predomňa položil volské oko so slaninou a potom koláčik. Zobral taniere a išiel ich umyť. Keď sa vrátil, mierili sme si to do mojej pracovne. Po ceste som sa ho opýtal ,, Mám na dnes nejaké prípady alebo papierovanie?" ,,Dnes sa žiaden prípad nevyskytol. Na stole máte pár papierov ktoré treba podpísať, a potom máte po zbytok dňa voľno" odpovedal, a ja som len prikývol. Zrazu sme počuli klopanie. Sebastian otvoril dvere, a v nich stála Lizzy. ,,Ciel!" Skríkla na mňa a objala ma tak ako vždy. Privýtal som ju, a pokarhal že zase príšla bez ohlásenia. Vždy to robí. Vďaka nej som sa nedostal ani k papierovaniu ktoré ma čakalo. Vyžadovala si moju pozornosť, ktorú som jej musel dopriať. Najprv sme sa rozprávali, potom navštívili záhradu kde Lizzy pozorovala kvety. Tancovali sme a nakoniec sme si sadli a pili čaj ktorý nám Sebastian doniesol. Sebastian bol stále s nami, a po celý čas hádzal na Lizzy bodavý pohľad. Zdá sa mi to, alebo ju nemá rád? Ja viem... Je upišťaná a aj mne lezie na nervy. Ale aj tak. Žeby žiarlil?

Jak ja ju neznášam. Prišla bez ohlásenia ako vždy a môj pán nemohol spraviť tie papierovačky. Aj tak ma najviac vytočilo to ako začali spolu tancovať. Vtedy som ju priam zabíjal pohľadom ale ona ani Ciel nič. Keď si sadli tak som im spravil čaj. Najradšej by som jej ho otrávil no nemôžem. Som démon no zas nemôžem spraviť niečo bez vedomia môjho pána. Je to strašné... Nechápem ako to môj pán zvláda no má za to u mňa rešpekt. Keď konečne odišla Ciel sa s povzdychol zdvihol a šiel spraviť tie papierovačky. Do pol hodiny to mal hotové čo ma dosť prekvapilo. No čo už je šikovný. Mal hotové čo znamenalo že je čas na obed. Sadol si a položil som pred neho tanier s kuraťom a zemiakmi. Zjedol a samozrejme že po jedle nesmel chýbať koláčik. Keď ho dojedol postavil sa a niekam odišiel. Ja som v rýchlosti umyl riad a šiel som za ním. Zistil som že išiel hrať na husle, tak som neodolal a pridal som sa no na klavíri. Išlo mu to, zlepšuje sa v tom. Po pol hodine hrania sme sa presunuli do záhrady kde som mu doniesol čaj. "Žiarliš na ňu?„ opýtal sa z ničoho nič a pozeral sa mi pritom priamo do očí. "Na koho pane?„ "Na Lizzy, celý čas si ju prebodával pohladom a keď sme spolu tancovali priam si ju tým pohladom zabíjal. Tak sa pýtam... Žiarliš na ňu?„ nevedel som čo mám povedať bol som v šoku. "A-áno pane...„