Ciel x Sebastian (Black Butler)

Zábava

Ach, ja som chcel aby ma ošukal on a nie jeho prsty. Ale postačili mi aj tie. Šli sme si ľahnúť no mal som nočnú moru. Bolo to tu zase.... Moji rodičia... To ako horel môj dom ako boli mŕtvy... A potom sa to presunulo a videl som Finnyho, May-rin a Barda mŕtvych. Všade bolo veľa krvy. May-rin bola postieľaná, Finny bol zavený a Bard bol bodnutý. Bežal som preč, no potom som mal pred očami Sebastiana. Mal v hrudi zapichnutú nejakú vec. Vykašľal na mňa krv a zosunul sa k zemi. Kričal som na neho ,,Sebastian!! Sebastian neopúšťaj ma! Si démon, neumrieš! No tak láska!!" ,,C-ciel.... ja... ťa... mi-" a zomrel mi v náručí. Vtedy som sa prebudil. Prudko som sa posadil a vykríkol ,,Nie!!!" Bol som celý spotený, roztrasený a zhlboka som dýchal. ,,Čo sa stalo? Si vporiadku???" Ani som neodpovedal a rovno som ho objal. Objal ma naspäť ,,Zajtra ráno mi to povieš ano?" Pustil som ho a naspäť sme si ľahli no ja som už nezaspal. Nemohol som. To čo som videl ma vážne vystrašilo. Ležal som len tak v posteli a čakal na ráno. Bolo už šest hodín, tak som šiel dole do kuchyne pre vodu.

Okolo šiestej som sa zobudil na nejaký pohyb. Ešte som ležal lebo ma strašne bolela hlava. No asi po 10 minútach som sa obliekol a šiel som do kuchyne pripravovať raňajky. Rozmýšlal som cestou tam že čo a došiel som na to že lievance. Keď som došiel do kuchyne stretol som tam Ciela. "Dobré ráno zlatko... Spalo sa ti lepšie?„ "Dobré rano... Nie lebo som vôbec nespal.„ "Oh no... dobre. Idem robiť lievance popri tom ako budem robiť mi môžeš povedať či ťa náhodou nebolí hlava a nieje ti zle plus čo sa ti v noci snívalo.„ "Hej bolí ma hlava no dal som si už tabletku, zle mi nieje a no... Snívalo sa mi o rodičoch a o tom ako všetci zomreli. A to ako si mi... Ty... Zomrel v náručí...„ vtedy sa rozplakal, vrýchlosti som ho objal a začal som ho utešovať. "Cieli to je v poriadku bol to len sen...„ "Čo ak to nebol obyčajný sen ale varovanie?...„ "Zlatko bola to nočná mora. Všetko bude v poriadku neboj.„ to ho ako tak ukludnilo. "Môžem ísť dorobiť tie lievance?" len prikývol a už som stál pri panvici a hádzal som lievance na tanier. Ciel ma len s úžasom sledoval. Mal otvorené ústa a tak keď už som mal hotovo som ho rýchlo pobozkal. No vzápätí som si spomenul na náš dnešný program. Stále z toho nemám dobrý pocit. Asi som sa začal tváriť divne lebo Ciel sa ma začal pýtať čo sa deje. "Ale nič len som sa zamyslel„

Aj keď ma utešoval a vravel že to bol len sen, stále som mal zlý pocit. Dnes by mal doraziť ten chlap a ja urobím všetko pre to, aby sa nikomu nič nestalo. Nesmiem to dopustiť. Sebastian pripravoval lievance. Robil to rýchlo a vyzerá to jednoducho. Raz to chcem vyskúšať. Lievance položil predo mňa, a ja som začal jesť. Neviem či mu prišlo zle no zatváril sa divne ,,Je ti niečo?" ,,Ale nič len som sa zamyslel" Dojedol som a šli sme naspäť do izby kde sme sa obliekli. Povedal som Sebastianovy aby zavolal May-rin. Keď prišli, začali sme riešiť plán toho všetkéhom chcem mať všetko naplánované, nechcem aby sa stalo niečo, na čo nebudem vedieť zareagovať. Trvalo nám to asi tri hodiny kým sme si všetko zorganizovalo. May-rin odišla, a ja som šiel so Sebastianom cvičiť na husle. Tak ako väčšinou ja som hral na husliach a on na klavíri. ,,Poďme si zatancovať" ,,Tak teda si zatancujeme" Pristúpil som k nemu, jednu ruku som vložil do jeho dlane, a tú druhú som dal na jeho rameno. On ma chytil okolo pásu a začali sme tancovať. Bolo to príjemné, bavilo ma to. ,,Sebastian?" ,,Hmm?" ,,Neurobíme si dnes piknik na tom mojom obľúnemom mieste? Teda ak chceš" ,,To znie skvelo. Bolo tam krásne" ,,Dobre, tak tam teda zájdeme" usmial som sa na neho a dal mu pusu. ,,Idem teda pripraviť veci na piknik" ,,Dobre, ja sa zatiaľ prezlečiem do niečoho pohodlnejšieho"

Keď sa to spýtal bol som dosť nadšený že tam znovu zájdeme. Chcel som zobrať aj víno. Rozmýšlal som dobrých 10 minút no nakoniec som ho vzal. Zahádzal som ho jedlom a dekou. Zobral som košík a Ciel ma už čakal pred sídlom. Chytil ma za ruku a išli sme. Cestou tam nás nejaký pán stretol a pozeral na nás strašne hnusne. "S dieťaťom na prechádzke?„ spýtal sa a ja som na Cielovy videl že keď ho nezabijem ja tak ho zabije on. "Môžem?„ spýtal som sa Ciela a on naštvane prikývol. Behom sekundy mal muž v krku tri nože ktoré som mu vzápätí aj hneď vybral lebo som si ich chcel zobrať. Hodil som telo do kríkov a šly sme ďalej. "Bol to dobrý nápad?„ "Ty si prikývok plus nazval ťa dieťaťom...„ "Ja viem... Neznášam to no čo už. Snáď to nebol nikto dôležitý. Tie nože si hlavne vyčisti poriadne lebo ak-„ "Cieli ja viem čo mám robiť neboj„ povedal som mu a dal som mu pusu na nos. Po ešte chvíli chôdze sme sa konečne dostali na to miestečko. Rozložil som deku a sadol si. Ciel začal vyťahovať veci no ja som totálne zabudol že tam je flaša vína. "Prečo je tu víno...„ "Emm no... Ja som ho zobral len tak. Kebyže si náhodou chceme dať a tak vieš...„ začal som hovoriť popri červenaní sa. Len sa usmial a dal ho na deku.

Ako sme išli jeden muž na nás hnusne pozeral ,,S dieťaťom na prechádzke?" Si robí srandu? Hádzal som na neho vražedný pohľad a Sebastian tiež ,,Môžem?" Prikývol som a Sebastian v momente prebodol mužovo hrdlo jeho nožmi. Telo hodil do kríkov a išli sme preč. Dorazili sme na na to miesto, a Sebastian vybaľoval veci. Sadol som si aj ja, a všimol som si že doniesol aj víno. ,,Prečo je tu víno?" ,,Emm no...Ja som ho zobral len tak. Kebyže si náhodou chceme dať a tak,vieš...." Ako to zo seba koktal, červenal sa. Usmial som a vyložil som ho von. Dali sme si zákusok a rozprávali sme sa. Položil som si hlavu na jeho stehná, a on sa mi hral s vlasmi. Bolo to príjemné. Ticho, iba ja a on... no trochu som sa nudil. ,,Poďme niečo robiť" ,,A čo také?" Pozoroval som oblohu a tak ma napadlo, že sa trochu zahráme. Postavil som sa a ťukol som do Sebastiana. ,,Máš babu" Najprv na mňa pozeral trochu zmätene, ,,Chýť si ma!" Zasmial som sa, a začal som utekať ďalej od neho. Ten to už konečne pochopil, a začal za mnou utekať. ,,Vieš že ťa chytím?" ,,Len si tak never!" Bežal som vážne rýchlo, a dych mi už nestačil. Na chvíľu som sa zastavil, a pozoroval som, ako ďaleko je odomňa. ,,No poď, chyť si ma ak to dokážeš!" ,,A čo za to?" ,,Dám si s tebou víno" ,,Tak teda dobre, budem to brať vážne" Zasmial sa, a použil svoju démonickú rýchlosť vďaka ktorej bol hneď pri mne. Ja som vyštartoval a bežal som čo najďalej. Bol som pri našej deke, a Sebastiana som nikde nevidel. To znamená že predsa len vyhram? Bol blízko deky keš ma v tom Sebastian schmatol a zobral ma na ruky. ,,A mám ťa!" ,,Ah... to nie je fér. Použil si svoje sily" Ten sa na to len zasmial a pobozkal ma na čelo. Položil ma na deku, a nalial nám víno. ,,Tak... na nás" štrngli sme si a napili sme sa.