Vyzeral dosť dobre v tých dievčenských šatách. Dal by som si povedať. Keď sme ho vysadili v tej uličke mal som mierne pochybnosti. Bál som sa o neho no on vyzeral dosť sebavedome. "Viete čo máte robiť kebyže sa tam niekto objaví?„ "Áno, mám rýchlo zasiahnúť a zmariť únos. Spacifikovanie únoscu a potom len odnesenie ho sem do koču.„ on len prikývol a sledovali sme Ciela. Nič sa nedialo a to ma znervozňovalo asi najviac. Po asi hodine sa nám Ciel stratil z dohladu a tak ma vyšetrovateľ donútil ísť opatrne za ním. Sledoval som ho a on sa stále viac a viac strácal v malých uličkách. Vyzeral že niečo videl tak zastavil a ja som sa schoval do vozu so senom. Odtial som mal doať dobrý výhlad na Cielov zadok. Heheh. Už sa teším keď to skončí. Zrazu k nemu niekto pribehol a o niečom sa začali rozprávať. Počul som len klúčové slovo na ktorom sme sa dohodli a ja som vyletel z vozu a uzemnil som toho týpka. "Čo to robíte?! Ako si dovolujete ma napadnúť?„ "Ako sa na to pozerám tak to vy ste ten kto tu unáša ženy alebo dievčatá. Opis na vás sedí.„ ten muž sa len začal smiať. Drbol som mu hlavu o zem lebo mi to liezlo na nervy. Asi upadol do bezvedomia tak som mu priviazal ruky o lampu a prišiel som k Cielovy. Chytil som ho za pás a začal som ho bozkávať. Bože on je tak dokonalý. Zrazu som pocítil štipnutie na boku a okamžite som sa spamätal. "Bože ten jed je otravný„ zahundral som a zodvihol som toho týpka. "Mne by ten jed moc nevadil pokial by si nebol až tak agresívny a nebolelo by ma to.„ "Šak toto... nechcem ti už viac ublížiť.„ "Máte ho? Super! Ďakujeme vám. Váš koč je pred policajnou stanicou takže podte zaveziem vás tam a môžte ísť domov.„ ten chlap mi začína byť viac sympatický. Keď nás vyložil pred stanicou ešte sa o niečom začal baviť s Cielom. Keď sa vrátil bol nejaký naštvaný. "Zlatko? Stalo sa niečo?„ "Čo? Nie len mi už začína liezť na nervy že si ťa chce každý odkúpiť odomňa„ povedal a ja som sa len uchechtol. "To som až tak dobrý?„ "Dobrý je slavé slovo.„ "Vieš ako moc ťa milujem?„ "Moc?„ "Áno„ povedal som a nasadol som do koča. On začal tiež nastupovať no nesadol si na sedadlo predomňa ale na mňa. Omotal si ruky okolo môjho krku a začal sa pýtať. "Heh takže... som podla teba sexi v týchto šatách?„ videl som ako sa červená. Zvolil som taktiku že slová na dnešok netreba. Pobozkal som ho a chytil som ho za pás. On bozk prehĺbil a omotal si ruky za mojim krkom. Jednou mi vošiel do vlasov a začal za ne ťahať.
Vysadili ma v uličke a ten vyšetrovateľ dodal ,,Viete čo máte robiť kebyže sa tam niekto objavý?" Hodinu som tam čakal a nikde nikdo. Mal som už toho dosť, komu sa chce stáť vonku na ulici ako poslednej chudere. Teda poslednému. Tie ženské šaty robia svoje. Šiel som teda po uličkách, chodil som kade tade a hľadal som toho chlapa. Začul som kroky vo vedľajšej uliče, tak som tam rýchlejším krokom šiel. Poobzeral som sa okolo seba a zbadal som chlapa. Bol vysoký, žtlé oko, tmavé vlasy a išla z neho zvláštna ura. Je to on. To je ten pošuk. Pribehol ku mne a dal sa so mnou do reči. ,,Čo robí taká pekná slečna ako si ty takto neskoro vonku a sama?" ,,Stratila som sa, keď som sa vracala omz večierka." ,,Môžem ťa odprevadiť. Alebo môžeš ísť so mnou, budeš krasny kúsok... Tedaaa" Myslím že to je on. Ja mu dám kúsok. Spomenul som kľúčove slovo, čím k nám rýchlo nabehol Sebastian a uzemnil toho chlapa. ,,Čo to robíte? Ako si dovoľujete ma napadnúť?!" On má čo hovoriť. ,,Ako pozerám, tak to vy ste ten kto unáša ženy alebo dievčatá. Opis na vás sedí." Zrazu sa začal psychopaticky smiať. Sebastian mu udrel hlavu o zem, čím stíchol. Zaviazal mu ruky o lampu a podišiel ku mne. Chytil ma za pás a bozkával ma. Je čas na včeličku. Kým ma bozkával, pichol som mu do boku tú látku. ,,Bože ten jed je otravný" ,,Mne by ten jed moc nevadil pokial by si nebol až tak agresívny a nebolelo by ma to." Nebolo by zlé keby sme si viac užili, lenže masochysta nie som takže o zbytočnú bolesť nestojím. ,,Veď toto... Nechcem ti už viac ublížiť." Zodvihom toho muža a šli sme za tým vyšetrovateľom. ,,Máte ho? Super! Ďakujeme vám. Váš koč je pred policajnou stanicou takže podte zaveziem vás tam a môžte ísť domov."
Vyložil nás pred stanicou a mňa si ešte zavolal. Snažil sa ma predvedčiť, aby som im Sebastiana predal. Že sa im zíde a dobre pomôže. Tak to ani náhodou! Sebastian je môj a s pripadmi už pomáha. Keď konečne zistil že ma nepresvedčí, vrátil som sa ku Sebastianovy. Bol som naštvaný, čo si asi Seb všimol. ,,Zlatko? Stalo sa niečo?" ,,Čo? Nie len mi už začína liezť na nervy ako sa každý snaži odkúpiť ťa odomňa" Zahundral som. ,,To som až tak dobrý?" ,,Dobrý je slabé slovo" ,,Vieš ako moc ťa milujem?" ,,Moc?" ,,Áno" Oh, to bolo sladké. Nasadol do koča a ja tiež. No nesadol som si na sedadlo, ale na Sebastiana. Obmotal som si ruky okolo jeho krku a trochu hamblivo som sa spýtal ,, Heh takže, som podľa teba sexy v týchto šatách?" Nič nepovedal a rovno ma pobozkal. Náš bozk som prehĺbil a rukami som mu vošiel do vlasov. Počas cesty som na ňom stále sedel. Keď sme prišli do sídla, privýtali nás a my sme sa šli najesť. ,,Ako že dlho budem brať ten liek?" ,,Hmm, tak už mám iba jednu fľaštičku, takže už iba zajtra." Spokojne si vydýchol a my sme sa pobrali do izby, kde sme dlho neotáľali a šli sme spať.
Hneď ráno ako sme sa zobudili sme šli na raňajky. Pripravil som mu lievance a samozrejme ako vždy bol od nich až na nose. Ja ako správny gentleman som ho pooblizoval aby bol čistý. Už teraz cítim že bude úžasný deň. Mám pre Cieliho prekvapenie. Ak mám pravdu povedať strašne ma zaujíma jeho reakcia. Chcem ho vziať do mesta sa s ním tam poprechádzať. Za mestom je jeden taký pekný domček ktorý som nám prenajal na celý deň, je pekne vyzdobený takže by sa mu to mohlo páčiť. "Cieli bež sa obliecť do takého "domáceho" a prídi ku bráne.,, iba prikývol a ja som ešte zbehol po šampus. Skoro som zabudol a tak som si rýchlo pichol ten protijed. Ešte sú tam také dve dávky za čo som viac ako rád. Šiel som po koňa, keďže som už dlho nejazdil tak som sa rozhodol že dnes pôjdeme takto. Keď vyšiel len sa na mňa pozrel a začervenal sa. "Nemohol si vybrať aspoň čierneho koňa? Teraz vyzeráš ako princ na bielom koni,, povedal a ja som sa len usmial. "Nasadaj už.,, "Kam to vlastne ideme?,, "Nepýtaj sa toľko, poď a uvidíš,, vyzdvihol som ho na koňa a on sa ma chytil zo zadu. Usmial som sa a začal som poháňať koňa. Po asi pol hodine cesty sme dorazili na miesto. Keď som zosadol z koňa videl som Cielov výraz na tvári. Mal otvorené ústa a len sledoval ten dom. "Zavri ústa ešte ti tam niečo vletí. To sa ti to až tak páči?,, len prikývol a usmial sa. "Ako si vybavil niečo tak nádherné?,, "Pýtal som sa. Plus ešte si nevidel nič vnútri tak sa tu nad tým moc nerozptyluj.,, Priviaza som koňa a šiel som ku vchodu. "Chceš si to otvoriť sám alebo to mám otvoriť sám?,, "JA!!!,, heh teší sa ako malí. Keď otvoril pozrel sa na mňa a potom znovu do vnútra. Keď vbehol dnu pretočil som očami a išiel som za ním. "Takže schovka?,, zakričal som keď som ho nevidel. Keďže som počul iba ticho bral som to ako súhlas a začal som ho hľadať. V kuchyni nebol tak som sa presunul do obývačky. Tam bolo najviac lupeňov z rúž. Teda v spálni ich bolo najviac ale tam sa asi ešte nedostal. Hľadal som ho tam dlho no nenašiel som ho. Premiestnil som sa do druhej miestnosti no dostal som nejaký silný krč do nohy a spadol som. Keď som sa snažil postaviť nejako to nešlo lebo mi druhá noha stŕpla. Začal som sa zachytávať rukami no jednu som si po chvíli prestal cítiť. Ak to sú nejaké posledné účinky toho jedu tak je to strašné. Keď mi stŕpli už obe ruky tak som chcel začať kričať na Ciela. Samozrejme že som nedokázal ani rozprávať. Pojebané smrtky! Horšie pičoviny vymyslieť nedokážu! Zrazu som vstal a rozbehol som sa niekam nevedno kam. Zastavila ma nejaká vôňa. Voňalo to ako krv. Cielova krv! Oh nie. Keď som sa otočil videl som za sebou Ciela ako si pichol nôž do ramena. "Ciel! Choď preč!,, pokrútil hlavou a ja som sa po ňom rozbehol. Vytiahol som mu ten nôž z ramena a zakusol som sa mu tam. Presne v ten moment som pocítil pichnutie v boku. "Zlatko prepáč! Bože hneď ti to ošetrím!,, "Klud! Je to len škrabnutie... potreboval som ťa k sebe nejako dostať. Šťastie že ti to vypadlo. Čo si inak robil že ti to vôbec vypadlo?,,
