Ciel
Sebastian
Nemal nič na práci veď ja mu organizujem dni. "Nie nejdete nikam. Usmiali ste sa. Znamena to... že aj vy ku mne cítite niečo viac ako len ku komorníkovy?„ spýtal som sa. Nevedel som či je to správna otázka no opýtal som sa to. "Ty niesi ten čo tu rozkazuje Sebastian! Áno asi k tebe cítim lásku ale neviem to naisto!„ povedal podráždene no hneď potom čo to povedal si zakryl ústa a pozeral sa na mňa. "Prepáčte mi to pane. Ja... Chcem sa o tom len porozprávať. Predsa len... Pokial ku mne niečo cítite znamená to že by sme to mohli skúsiť nejako vyriešiť.„ usmial som sa na neho, no on sa na mňa stále len pozeral až napokon sklonil hlavu k zemi, dal si dole pásku z oka a začal plakať... Nevedel som čo mám robiť tak som k nemu len pribehol a objal som ho. Objal ma naspäť. "Nieje to správne... Nemôže. Chcem ale nemôžem, musím ale nedokážem„ vzlykal a ja som ho moc nechápal. "Pane ukludnite sa všetko bude dobré. Všetko vyriešime.„ a vtedy spravil to čo by som od neho vôbec nečakal...
Zase mi prekazil útek. Keď sa ma opýtal, či aj ja k nemi niečo cítim, naštval som sa. Nevedel som už ako ďalej. ,, Ty nie si ten, čo tu rozkazuje Sebastian! Áno, asi k tebe citim lásku ale neviem to na isto!" Len čo som to dokončil, došlo mi čo som povedal. Zakryl som si ústa a sčervenel. Čo som to povedal! Toto je trapas... Vyriešiť? A ako? Ponecháme si vsťah sluha a pán, a obidvaja budeme nešťastný. Už to nebude tak ako predtým. Alebo budeme spolu? Bude to správne rozhodnutie? Môžem mu veriť? Mám strach. Slzy sa mi nahrnuli do očí a tak som sklonim hlavu. Dal som si dole pásku a začal plakať. Sebastian prišiel ku mne a objal ma. Objatie som mu opätoval a ďalej vzlikal ,, nie je to správne.... nemôžeme. Chcem ale nemôžem, musím ale nedokážem." Na toto jediné som sa zmohol. Upokojoval ma že všetko bude dobré. Jeho objatie bolo take hrejivé, citil som sa vbezpečí. Neviem čo ma to napadlo. Chytil som ho za sako, pritiahol si ho bližšie a pobozkal. Jeho pery boli horké ale sladké zároveň. Bolo to príjemné. Konečne som to urobil.
Vôbec ale že vôbec som ho nechápal. On ma práve pobozkal?! Zobral si prvý bozk a to na mne! Bolo to až moc príjemné a chcel som to prehĺbiť tak som si vypýtal vstup do jeho úst a to tak že som mu jazykom zatlačil na pery. Asi to pochopil lebo ešte skôr ako ja, mi jazyk strčil do úst on. Čím viac ma prekvapovalo čo ten chlapec dokáže. Prestal som premýšlať nad nepodstatnými vecami a začal som si to naplno užívať. Preskúmavali sme si navzájom ústa a bojovali sme o dominanciu, ktorú som mu nemohol nechať, tak som vyhral ja. Po chvíli sme sa oddialili pre nedostatok vzduchu. Chcel som ss ho opýtať že prečo no on ma umlčal ďalším bozkom. Ma neuveriteľne sladké pery. Omotal mi nohy okolo pásu a ja som sa aj s ním zodvihol zo zeme. Chytil som ho za zadok a chcel nájsť niečo pohodlnejšie ako dlážku. Napadla ma izba v ktorej je posteľ no na to je asi ešte priskoro. "Nad čím toľko rozmýšlaš Sebastian... Zober nás ku mne do izby veď tam je posteľ... Bude to pohodlnejšie.„ povedal a ja som nechápal kde sa to v ňom berie. Snažil som sa opatrne dostať do jeho spálne. No moc sa mi nedarilo keďže som sa sústredil stále len na jeho pery. Keď sme tam konečne dorazili položil som ho opatrne na posteľ.
