Okamžite zaspal. Heh. Bol vyčerpaný, tak, spravil sa tri krát tak sa mu nečudujem. Ako obdivoval som sa a tak isto aj svoju výdrž keďže takto dlho som nevydržal nikdy. Len ma štvalo to že som sa neurobil a stále som mal stojáka. Tak pravačka postačí, snáď. Začal som si ho honiť. Asi som až moc vzdychal lebo Ciel sa zobudil. Nevyzeral moc unavene. "Čo sa deje?„ "N-nič len som sa neuspokojil tak sa to teraz snažím spraviť rukou.„ dostal som zo seba nejako. "Oh~ no dobre.„ povedal a chytil mi tú ruku a dal mi ju preč. “Čo dostanem za to keď ti pomôžem hm?„ "Ja neviem čokoľvek len si ho zober zlatko„ na to sa len uškrnul a začal mi ho honiť on. "Z-zlatko ale toto viem robiť aj sám, k-keď chceš m-môžeš ísť ďalej spať a j-ja sa dokončím.„ povedal som a na to sa na mňa škaredo pozrel a zobral si ho do úst až po koreň na čo sa troška zakuckal čo spôsobilo menašie vybracie a to ma dosť podráždilo. Chytil som ho za hlavu a začal najprv pomalím tempom mu prirážať do úst. Asi tak po minúte som zrýchlil. Keďže som bol už predpripravený tak to netrvalo dlho a konečne som sa aj ja urobil. "Cieli~ s-strašne moc ti ď-ďakujem.„ povedal som a predýchaval som orgazmus. "Nemáš za čo no teraz už podme hajať lebo odpadnem od únavy.„ "Dobre... Milujem ťa. Dobrú.„ povedal som a pritiahol som si ho k sebe. "Aj ja teba, dobrú.„
Zo sladkého spánku ma vyrušil nieči hlas. Rozostapo som sa posadil, a čo nevidím? Sebastiana ako si to robí. No... ani sa moc nečudujem, skončili sme skôr než sa uspokojil. Dal som mu ruku preč, a povedal ,, čo dostanem za to keď ti pomôžem hm?" ,,Ja neviem hocičo, len si ho zober zlatko." Zobral som mu ho do ruky a honil som mu ho. Zase som mal na neho krásny vyhľad, ako si užíva moju prácu. ,,Z-zlatko ale toto viem robiť aj sám, k-keď chceš m-možeš ísť ďalej spať a j-ja sa dokončím." Hodil som na neho škaredý pohľad značiaci, že keď som začal mohol by to oceniť. Ale ako chce. Vošiel som mu medzi nohy, a dal si ho celého do úst. Trochu som zakašľal veď predsa, nie je najmenší. Prsty si zamotal do mojich vlasov, a po chvíli si začal určovať tempo. Som rád, že to netrvalo tak dlho kým sa urobil, som vážne unavený. Popriali sme si dobrú noc a ja som znova okamžite zaspal. Neviem koľko bolo hodín keď som sa zobudil, ale určite veľa keďže Sebastian pri mne nebol. Posadil som sa a mojim telom prešla vlna bolesti. Ja som to tak vedel že si po včerajšku nesadnem. Ach... Nemal som ešte energiu na obliekanie, tak som iba vo veľkej košeli vyšiel z izby. Dotackal som sa do jedálne. Bol som vážne hladný. Chcel som si sadnúť, no keď som znova pocítil tú bolesť, rozhodol som sa radšej postáť.
Keď som prišiel do izby Ciel tam nebol. Rozhodol som sa ísť skontrolovať jedáleň. Keď som ho uvidel v tej velkej košeli ako sa snaží sadnúť si mierne som sa uchechtol. "Dobré ráno láskaaaa„ usmial som sa na neho no on sa na mňa zamračil. "Včera si mohol byť trošku opatrnejší. Vieš ako ma bolí zadok?!„ viem si to živo predstaviť no radšej budem ticho a nechám ho na mňa nakričať aj tak by to nemalo žiadny zmysel sa s ním hádať. "Nebudem dnes na teba kričať... Len nabudúce buď opatrnejší.„ "Prepáč zlatko...„ "No dobre... Nestoj tam len tak a choď mi po niečo čo nieje tvrdé„ povedal a ja som si sadol a ukázal na svoje nohy. Nepochopil to. Pretočil som očami a povedal. "Máš si sadnúť na moje nohy, tie tvrdé niesu.„ keď som dopovedal začervenal sa a sadol si. "Ď-ďakujem...„ keďže som sa nemal ako postaviť proste som obrusom dotiahol jedlo pred neho. Hneď sa pustil do jedla a bolo mu docela jedno ako sa to pred neho dostalo. Mal buchty a keďže on nevie jesť mal od toho celé ústa. Keď dojedol opatrne som si ho otočil tak aby sa na mňa pozeral a začal som mu z úst zlizovať to čo mu tam ostalo. Keď bol čistý objal ma. Nechápal som no objal som ho naspäť. Keď sa odtiahol mal slzy na krajíčku. "Zlatko čo sa deje!?„ "Nič... len som strašne rád ž-že som s tebou to je všetko„ povedal a usmial sa. Dal som mu pusu na nos. "Láska aj ja som za to že som s tebou strašne rád.„ usmial som sa aj ja. Už mu konečne musím spraviť taktiež niečo romantické.
Keď prišiel za mnou Sebastian do jedálne, musel som na neho nahučať za včerajšok. Nemôžem si kôli nemu ani sadnúť... Povedal som mu, aby mi doniesol niečo čo nie je tvrdé aby som si mohol sadnúť, a on ukázal na svoje nohy. Nechápal som čo tým myslí. Šak vidim že má nohy noa čo? (XD) Asi si všimol môj nechápavý pohľad, a tak ma zobral, a ja som si sadol na jeho nohy. Mal som buchty čo mi vyhovovalo lebo som mal vážne chuť na sladké. Boli skvelé a mali jahodovú náplň. Celkom ťažko sa to jedlo, takže som mal od tej náplne celé ústa. Keď som dojedol, Sebastian si ma otočil a z úst mi zlizovať polevu. Šteklilo to, tak som sa pri tom trochu rehnil. Neviem prečo, no doľahol na mňa pocit šťastia, z ktorého som sa trochu rozplakal. Bol to pocit že už nie som sám, že tieto pekne chvíle môžem zažiť s ním. ,,Zlatko čo sa deje?!" ,,Nič... len som strašne rád ž-že som s tebou, to je všetko" povedal som, a usmial som sa na neho. ,,Láska aj ja som za to že som s tebou strašne rád." Úsmev mi oplatil, a ďalej som ho objímal. ,,Ja už pôjdem, musím sa ešte porozprávat s May-rin" ,,Prečo?" ,,No vieš... ešte stále sme nechytili toho chlapa, tak sa pôjdeme ešte porozpravať." ,,Aha... maš pravdu, chcem aby sa to už vyriešilo." ,,Tak večer tam zájdeme, ja sa idem už obliecť a potom pracovať" Dal som mu pusu a odišiel som. V izbe som sa obliekol a šiel som do pracovne. Do piatej som pracoval, a potom ako vždy som čítal knihu. Zahral som si aj na husle predsa len, dlho som na ne kašľal. Keď som skončil, šiel som za Sebastianom aby mi pripravil večeru. Pripravil mi zapekané zemiaky a zeleninu, a ako dezert som mal muffiny. ,,Ideme už za May-rin?" ,,Nie... Má vraj nejakú robotu tak som ju nechal." ,,Rozumiem, a čo budeme zatiaľ robiť?" ,,Hmm... neviem" ,,Ja by som vedel..." s úškrnom prišiel ku mne, a začal ma pusinkovať. ,,Seeb... dnes niee veď ma boli zadok" ,,Ale no taak aspoň mňa" ,,Nie, za chvíľu je tu May-rin" ,,To stíhaš" ,,Sebastian, uvidiš že ma nemaš štvať" zasmial som sa a odstrčil som ho ďalej. Pretočil očami a sadol si. Hrali sme šach, po nejakej chvíli prišla May.
