Ciel x Sebastian (Black Butler)

Vyberanie obleku

Tak spravil som mu raňajky a sadol si k nemu. "Aký oblek si predstavuješ? Niečo čierne? Biele či modré?„ "Nerozmýšľal som nad tým ešte no asi to nechám na tebe, predsa len, mám v tebe veľkú dôveru.„ to ma zahrialo pri ardci keď to povedal. Objal som ho a povedal som. "No dobre vyskúšaš si nejaké obleky čo máš hore a niečo vyberieme.„ poslal som ho hore nech si dá zatial jeden oblek na seba a zatial som zbehol za Finnim. "Buď tak dobrý a zanes taniere do kuchyne Bardovy nech ich umyje a dones mi pred C- eh ehm... Pred pánovu izbu kvety. Nejaké pekné.„ "Dooobre. Zaklopem môžeš sa spoľahnúť.„ tak toto som mal vyriešené. Kvety som mu chcel dať len tak veď nič sa nestane ak mu ich dám no nie? Pri mojom rozmýšlaní som si nevšimol May a ona do mňa narazila. Mala taniere ktoré jej vyleteli z ruky. "May!„ skríkol som a začal som ich chytať. Štyri do jednej ruky do druhej tri a jeden na nohu. "Sebastian! Prepáč... Znova sa mi pokazili okuliare takže zas nič nevidím...„ "Kto ti dal nosiť taniere?„ "Bard, ale ja som chcela pomôcť takže je to v poriadku... Inak... Sebastian môžem sa ťa niečo spýtať ohľadom Ciela?„ tak toto nebude na chvílu. "Áno kludne sa pýtaj len nech je to rýchlo musím mu vybrať oblek.„ "Nezdržím ťa dlho neboj. No... Vieš veď nemal ešte ani... 15 spávate spolu už?...„ to som nečakal... Viem nemali by sme no to poprvé bola jeho chyba. Nechcem jej klamať no nemôžem jej povedať ani pravdu. Zrazu sa za ňou objavil Ciel. "Sebastian dohodli sme sa že máš ísť ku mne. May je mi lúto Sebastian mi ide vyberať oblečenie neskôr sa porozprávate.„ "Prepáčte pane, Sebastian... Už pôjdem.„ odišla a Ciel sa začal pýtať. "Čo chcela?„ mám mu to povedať? "Chcela vedieť či spolu spávame... Kôli tvojmu veku a tak. Začínam mať menšie výčitky.„ keď sme vstúpili do jeho izby znova začal rozprávať. "Zlatko nezáleží na mojom veku. Je to jedno dobre? Nevyčítaj si to. Milujem ťa.„ povedal a dal mi pusu."Aj ja teba... No dobre poďme vyberať ten oblek. Ten čo máš teraz na sebe vyzerá dobre, celý bieli sekne ti to zlato.„ vtedy sa začervenal. "Dáme ti k tomu čiernu kravatu alebo motýlika a to bude dobre. Chcem ešte aby si si skúsil toto a toto keďže máš len štyri obleky a nebudeš len tak v čiernom. Takže tento celý červený s čiernym motýlikom alebo kravatou a tento modrý ktorý ti dala Elizabeth.„ povedal som a už som si ho predstavoval. "A že ja som horší ako žena. Toto bude ešte na dlho.„ povedal a dal si na seba červený oblek s čiernym motýlikom. "Dobre tento nie. Moc výrazné a ty nemáš moc rád pozornosť takže tento nie„ "Červený teda odlož a podaj mi ten od Lizzy.„ "Dobre tu máš.„ zrazu niekto zaklopal. "Obliekaj sa ja to prevezmem.„ povedal som a prišiel som ku dverám. Stál tam Finny a mal kyticu v ruke. "Ďakujem... Choď za May a pomôž jej má zase rozbité okuliare... Nemusí porozbíjať aj ostatné veci.„ "Dobre hneď to bude a pozdravuj pána, dnes som ho ani nevidel.„ "Jasné choď už.„ povedal som a zavrel som.

Šiel som si skúsiť do izby zatiaľ jeden oblek keďže som ešte žiaden nemal vybratý. Bude pomerne jednoduché si vybrať. Mám len štyri obleky. Obliekol som si biely oblek. Je celkom pekný, a k mojim tyrkysovým vlasom celkom ladil. Čakal som a čakal na Sebastiana, ale on nikde. Počul som nejaké hlasy na chodbe, tak som sa šiel pozrieť či to nie je náhodou Sebastian. Bol to on spolu s May-rin. Rozprávali sa spolu, ale keďže chcem mať to prezliekanie čo najskôr za sebou, vyrušil som ich. ,,Sebastian dohodli sme sa že máš íšt ku mne. May je mi ľuto ale Sebastian mi ide vyberať oblečenie. Porozprávate sa neskôr." Rozlúčili sa, a my sme šli do izby. ,,Čo chcela?" ,,Chcela vedieť či spolu spávame... Kôli tvojmu veku a tak. Začínam mat menšie výčitky." Načo jej to je? Veď to je aj tak jedno. Už spolu spávame takže na výčitky je neskoro. ,,Zlatko nezáleží na mojom veku. Je to jedno dobre? Nevyčítaj si to. Milujem ťa." "Aj ja teba... No dobre poďme vyberať ten oblek. Ten čo máš teraz na sebe vyzerá dobre, celý bieli sekne ti to zlato.„ Trochu som sa začervenal. "Dáme ti k tomu čiernu kravatu alebo motýlika a to bude dobre. Chcem ešte aby si si skúsil toto a toto keďže máš len štyri obleky a nebudeš len tak v čiernom. Takže tento celý červený s čiernym motýlikom alebo kravatou a tento modrý ktorý ti dala  Elizabeth."  ,,A že ja som horší ako žena. Toto bude ešte na dlho." Aaach, určite tu budem trčať ešte dlho. Skùsil som si červený oblek. Tento moc nemusím, príliš v ňom upútavam pozornosť, a to nemám veľmi rád. ,,Tak tento červeny odlož, a podaj mi ten od Lizzy."  Podal mi ho, a niekto zaklopal.,, ,,Obliekaj sa ja to prevezmem." Tak som sa začal obliekať, keďže som aj tak nevidel kto stál za dverami. Niečo si tam spolu mrmlali. Sebastian zatvoril dvere. Pri obliekaní som si všimol, že má jeho pravú ruku za chrbtom. Som zvedavý čo schováva. Keď som sa obliekol Sebastian si ma prezeral od hlavy až po päty. ,,Tak?..." ,,Vyzeraš krásne" pousmial som sa a spytal som sa. ,,Čo to skrývaš?" ,,Oh toto?" Podišiel ku mne  a stál mi za chrbtom. ,,Toto je menší darček" Dal predo mňa peknú kyticu kvetov. Začervenal som trochu. ,,Ď-ďakujem. Sú krásne" ,,Nemáš za čo" dal mi pusu na líce a ja som spokojne pozoroval moje kvety. ,,Tak už si si vybral nejaky oblek?" ,,Hmm... Asi predsa ten od Lizzy." ,,Dobre. Tak si ho vyzleč že ho pripravím." Oblek som si dal dole, a obliekol som si nočnú košeľu. ,,Nejdeš si už ľahnúť?" ,,Nie, idem si ešte dočítať knihu" Sadol som si do kresla a začal čítať. Skončil som o dve hodiny. Pri čítaní vždy stratím pojem o čase. Proste ma vtiahne, a strávim pri nej aj celé hodiny. Usúdil som že už čast ísť spať aby som bol na zajtra pripravený. Pritúlil som sa k Sebastianovy, a zaspal som.

V noci som sa zobudil na nejaký divný zvuk. Niečo ako chrčanie. Vstal som z postele a šiel som na chodbu odkial sa ten zvuk ozýval. Keď som bol na chodbe to chrčanie stíchlo. Pokrčil som nad tým len ramenami a zavrel za sebou dvere. Keď som sa pozrel na postel Ciel tam nebol no stál pri okne otočený chrbtom ku mne. Šiel som za ním že nech si ide lahnúť naspäť no nepočúval ma. Zvláštne bolo že tam stál v obleku od Elizabeth. Chytil som ho za rameno a otočil som ho k sebe. Tvár mal celú od krvy a krk mal podrezaný. Padol som na kolena lebo on padol na mňa. Začal som plakať. "Nie zlatko prosím neopúšťaj ma! Nemôžeš. Prosím!„ no on už nebol pri vedomí. Zrazu som sa zobudil an to ako ma Ciel búcha do chrbtu. Bol to len sen. Oh to je dobre. "Snívalo sa ti niečo zlé zlatko. Už je dobre. Neboj som tu s tebou.„ povedal a objal ma. Objal som ho späť. "Do rána ešte mnoho času, ľahni si a spi. Ráno mi povieš čo sa ti snívalo no teraz je prednejší spánok. Dobrú zlatko.„ vnímal som len už som sa nezmohol ani na jedno slovo. Už som spal. V objatí mojho milovaného.