Ciel x Sebastian (Black Butler)

Sebastian si v pohode?

Keď sa dobre okúpali a začalo sa stmievať tak sme sa vybrali naspäť do sídla. Všetci ma pochválili za skutočne nádherné a zároveň úžasné miesto. Bol som rád že si to užili, ja som tam v podstate skoro nič nerobil len som sedel na kraji jazierka zo zavretými očami a užíval som si tú vodu. Občas sa zastavil pri mne Ciel no to fakt iba občas. Veď predsa len so mnou je každý deň a s nimi sa nemá šancu zabaviť tak často. Keď sme prišli do sídla, chcel som ísť do Cielovej izby. "Ja tu s nimi ešte chvíľu ostanem ty si choď kľudne ľahnúť. Za takú pol hodinku som u teba.,, "Dobre možno už nebudem hore ale kľudne ma zobuď,, povedal som a odišiel som do izby. Prezliekol som sa do pyžama a zalahol som do postele. Ležal som tam už takých dobrých 15 minút no nevedel som zaspať. Stále som rozmýšľal nad životom, nad mojou existenciou a nad Cielom. Nevedel som si predstaviť čo by som robil kebyže ma odmietne. Bolo ťažké si do predstaviť no šlo to. Z premýšľania ma vyrušilo silné trešťanie hlavy. Nechcelo to prejsť a ja som sa už asi 10 minút držal za hlavu a krčil sa. Po ďalších 5 minútach do izby prišiel Ciel a rýchlo ku mne pribehol a začal sa pýtať čo sa deje. Čím bol bližšie tým viac to bolelo. Absolútne som to nechápal. "Choď ku dverám a ostaň tam dokým ti nepoviem!,, zahučal som na neho a stále som si držal hlavu.  Len sa vzdialil a postavil sa ku dverám odkiaľ ma neprestával sledovať. Po chvíli to prestalo a povedal som že môže ísť bližšie. "Seb čo sa stalo? Si v poriadku?,,

Výborne sme sa zabávali, no keďže sa začalo stmievať usušili sme sa a šli sme späť do sídla. Pochválili sme Sebastiana za dobrý nápad. ,,Ja tu s nimi ešte chvíľu ostanem ty si choď kľudne ľahnúť. Za takú pol hodinku som u teba." ,,Dobre možno už nebudem hore kľudne ma zobuť." Odišiel do izby a ja som sa ešte rozprával s nimi. ,,Pane dnes to bolo super! Ešte niekedy niekde zájdeme"  Povedala May-rin a každý prikyvol a ja tiež. ,,A vlastne ako ste sa so Sebastianom zoznámili? Ešte ste nám o tom nehovorili" Spýtal sa Bard. Porozprával som im ten príbeh a páčil sa im. ,,Je vidno že sa máte radi. Videli sme vás ako ste sa pobozkali v tej jaskyni" Zachichitali sa a ja som sčervenel. ,,T-to je..." ,,Nemusíte sa hanbiť. Bolo to milé" ,,No dobre teda. Mal by som už ísť za Sebastianom." Rozlúčili sme sa a ja som šiel do izby. Keď som sa dostal do izby, videl som Sebastiana na posteli skrčeného ako si drží hlavu. Pribehol som k nemu ,,Seb! Hej Seb, čo ti je?" ,,Choď ku dverám a ostaň tam dokým ti nepoviem!" Zakričal na mňa a ja som tak urobil. Postavil som sa ku dverám a sledoval som ho.Zbláznil sa?  Nerozumiem čo sa deje. Do teraz bolo všetko vporiadku. Po chvíli mi dovolil prísť k nemu bližšie a tak som šiel. ,,Seb čo sa stalo? Si v poriadku?"  ,,T-to nič. Neviem čo sa stalo" ,,Nevieš? Bože vystrašil si ma" Pohladkal som ho po trochu spotených vlasoch a objal som ho. No ako som to spravil znova sa chytil za hlavu a zvalil sa na posteľ. Čo sa sakra deje?! Znova som sa vrátil k dverám a čakal dokým to prestane. Po piatich minútach sa upokojil a ja som mu doniesol vodu. ,,Tu máš..." Zobral si pohár a napil sa. ,,Čo to má byť? Už sa ti to stalo?" Odmlčal sa. ,,Se-" ,,Čo? Nie neviem nestalo sa mi to ešte" ,,Ostaň tu a lež. Ja pôjdem radšej preč." Postavil som sa a vyšiel som z izby. Celé je to divné. Ak sa zistí že ma na mna alergiu alebo čo, tak ma šľak trafí.
Zatiaľ som si zahral na husliach a prechádzal som sa po záhrade. Nemal som čo robiť tak som sa pridal k môjmu služobníctvu. Niečo hrali tak som sa pridal. ,,Hej Bard nevidel si tu mač- hahaha teda" Zakoktal Finny a poškrabal sa na hlave. ,,Ak tu máme mačku, viete čo si o tom myslím" ,,Eee? Ako ste na to prišli?"  ,,Jednoducho. Viete že mám alergiu", ,,Vieme, ale bola v zlom stave. Čo sme mali urobiť" ,,Ja budem v zlom stave... bože fajn ale nech nejde ku mne." Bol som už unavený a tak som sa vrátil do izby. Sebastian už spal a tak som si ľahol k nemu. Pritúlil som sa k nemu a po chvíli zas začal vystrájat. To ako vážne? Začínam si myslieť že to je kôli mne. ,,Seb? Vážne začínam mat pocit ze to robím ja" Otočil som si ho k sebe, svietili mu oči. ,,K dverám!" Postavil  som sa a rovno odišiel. Nebezpečne divne veci sa tu deju.  Stresu mam už dosť. Idem spať na gauč. Ráno keď som sa zobudil, šiel som sa najesť a odniesol som raňajky aj Sebastianovy.

Nevedel som čo sa to so mnou deje. Vedel som čo sa mi stalo no nechcel som to Cielovy hovoriť. Keď sme boli pri tom jazierku a ja som tam šiel, šiel som za Cielom a niečo ma štiplo do krku. Keď som si prešiel po krku o niečo som zavadil a vypadlo mi to z krku. Ani neviem čo to bolo ale očividne nejaký jed. najprv som to samozrejme neriešil lebo žiadne príznaky ani nič. No potom na mňa začala padať únava a tak som si sadol k rohu toho jazierka a tam som pospával. Keď sme mali ísť skoro som sa nevedel postaviť na nohy, toho si našťastie nikto nevšimol tak som rýchlo prešiel ku vozu a sadol som si. Z koču som sa chcel dostať čo najrýchlejšie tak som v rýchlosti išiel do Cielovej izby no potom sa stalo to že ma rozbolela tá hlava a opakovalo sa to keď za mnou Ciel chodil. Keď som na neho zvrieskol naposledy tak som vedel že mi svietia oči, strašne ma bolela hlava. Zaspal som a ráno som sa zobudil ako Ciel vstupoval do izby. Hlava ma nebolela ani nič takže som vedel že je dobre. "Dobré ráno...,, povedal som sklesle. "Ahoj... už je ti lepšie? Môžem ísť konečne k tebe?,, "A-asi hej?,, povedal som neisto a postavil som sa aby som šiel za ním. Chcel som ho objať a aj som tak spravil keď položil tácku na stôl. Objal ma naspäť. "Povedz mi čo mi nemôžeš povedať. V noci som sa tu zastavil aby som skontroloval či je ti lepšie a ty si len hovoril dookola moje meno a že mi nemôžeš povedať čo sa stalo...,, vtedy som bol ticho. Nevedel som či mu to mám povedať. No povedal som mu to lebo som nedokázal mlčať. "Sebastian! Mal si mi to okamžite povedať nie až teraz. Musíme zistiť kto to vedel a získať nejakú protilátku... ak nebudem môcť znovu spať pri tebe vo SVOJEJ posteli tak sa zbláznim.,,

,,Dobré ráno..." povedal trochu skleslo. ,,Ahoj.... Už ti je lepšie? Môžem ísť konečne k tebe?" Chcem ho objjať. Neviem čo mu je. ,,A-asi hej?" Postavil sa a objal ma a ja jeho tiež. Ah, chudák cítim že sa trochu trasie. Viem že niečo vie a chcem aby mi to povedal. ,, Povedz čo mi nemôžeš povedať. V noci som sa tu zasravil aby som skontroloval či ti je  lepšie a ty len hovoril dookola moje meno a že mi nemôžeš povedať čo sa  stalo...." Ostal chvíľu ticho, no nakoniec mi to vyrozprával. ,,Sebastian! Mal si mi to okamžite povedať, nie až teraz! Musíme zistiť kto to vedel a získať nejakú protilátku. Ak nebudem môcť znovu spať pri tebe vo SVOJEJ posteli tak sa zbláznim." Je nezodpovedný. Jeho niečo uštipne a ani sa mi o tom nezmieni. Čo keby sa to stalo aj ostatnym? Mal to povedať. Neviem ani čo mám najskôr robiť! ,,Bože... si nezodpovedný" ,,*zakašľanie* myslel som že to bude vporiadku" ,,Idem sa najprv spýtať ostatných a potom prídem  naspäť za tebou a niečo ti doneniem." Šiel som za ostatnymi a vďaka bohu ich nič neštiplo. Dal som pripraviť Sebastianovy polievku a odniesol som mu to. ,,Nechcem..." ,,Ziesť to musíš. Od včera si nič nejedol. Keď nie teraz, aspon potom...." ,,Vyzerás už lepšie. ,,A čo ostatný?" ,,Im nič nie je, takže pokoj. Idem pracovať, ty sa daj dokopy a oddychuj. Rád by som dnes spal už tu s tebou. Keby niečo budeš potrebovat zazvoň" Zahundral som a odišiel som. Mal som celkom veľa papierav, takže to zabralo dost času. Potom som bol pozrieť záhradu a potom som sa staral o Sebastiana. Nechcel som, aby sa ešte namáhal. ,,Nemal by som sa skôr ja starat o teba?" ,,Mal, lenže dnes nie. Nehundri a buť rád že to pre teba robím. Som nevyspatý" Zasmial sa a ja som odišiel ešte na prechádzku. Vrátil som sa večer. Bol som už vážne umavený, na tom gauči sa mi vôbec dobre nespalo. ,,Seb? Spíš? Idem dnu" Vošiel som, a Sebastian sa práve zobudil. ,,Ah, už si tu? Kde si bol?" ,,Nikde, len som sa bol poprechádzať ešte" ,,Poď ku mneee" ,,Heh, chýbal som ti?"  Sadol som si na neho a objal som ho. ,,Hmm~ nemal ma kto objímať" ,,Aj ty si mne chýbal, ale viac moja posteľ" Zasmiali sme sa a venoval mi dlhý bozk a šepol mi do ucha ,,Taktiež sme sa spolu dlho nezabavili~" tak ľahko nieeee. ,,Ale ešte nie si úplne vporiadku" Postavil som sa a akože som sa po niečo zohol. Áno, áno snažím sa byť sexy, nemyslíte si zle. Nenápadne som sa pozrel, či sa pozerá. Heh, tak trochu pritvrdím. A áno, som zákerný. Začal som sa pred ním vyzliekať. Pomaly som si dával dole košeľu a nohavice so spodným prádlom,  aby si to užil. Poprechádzal som sa a otočil som sa na neho. Trochu som sa hral sám so sebou, aby ho to viac vzrušilo. Občas som mierne zavzdychal a vydel som ako na mňa neustále pozerá svojim hladným pohľadom. ,, Poď" ,,Mal by som?" ,,Mal inak..." ,,Inak?" ,,Zas provokuješ?" ,,Možno, ale toto ešte není provokácia" usmial som sa a prechádzal som si  po svojom kamarátovy. ,,Mmm~ Toto je provokácia ah" ,,Začínaš ma štvať" ,,Vážne? A-ale nechápem prečo" Nemôžem si pomôcť, proste ma občas baví si z neho uťahovať. Občas trocha predohry nezaškodí. Počul som jeho zavrčanie a potom som zavrel oči.