Sušil sa no mne sa chcelo byť ešte pri ňom. Postavil som sa a celý mokrý ho objal zo zadu "Sebastian!„ skríkol na čo som sa len pozasmial. Otočil sa a buchol ma uterákom. Ja som ho zobral na rameno a prebehol s ním do jeho izby. Našťastie na chodbe nikto nebol za čo som bol viac ako rád. "Pusti maaaa„ kričal no ja som nepustil až kým sme neboli pri posteli. Tam som ho položil a začal som mu robiť znamienka lásky na krk a hruď. Bolo vidieť že si to užíva. To že je zo mňa vzrušený vzrušovalo aj mňa. "Seeeeb robili sme to pred hodinou ako sa ti ach~ môže chcieť znova?„ "Tak že ma neskutočne vzrušuješ.„ odpovedal som a kusol som ho do krku a rovno mu tam dal aj pusu. Jazykom som mu robil vlhkú cestičku až k jeho penisu kde som mal v pláne aj zostať. Pozrel som sa mu do tváre a on iba s privretými očami a zaklonenou hlavou sledoval celú situáciu. Už som sa chystal si ho vziať do úst no niekto zaklopal. "Počkať. Nevstupovať!„ popri tom ako rozprával som sa ja obliekal a keď som bol oblečený pomohol som Cielovy zapnúť gombíky na košeli. Dal som mu pásku a otvoril dvere. "Tá dáma čo tu bola pred tým vás pozýva do jej sídla čo jej mám vzkázať?„ sklamane som sa pozrel na Ciela. "Že ešte dnes sa tam uvidíme.„
To snáď nie je možné. Pres chvíľou sme to robili a on je zase vzrušený. Nie žeby sa mi to nepáčilo, no aj tak som z toho vyčerpaný. Položil ma na posteľ a robil mi cucfleky, kusol ma a potom si robil cestičku až k môjmu penisu, keď niekto zaklopal. ,,počkať, nevstupovať!" Začali sme sa rychlo obliekať. Prišiel som k dverám, kde stál Bard. ,,tá dáma čo tu bola pres tým vás pozýva do jej sídla, čo jej mám vskázať?" ,, že ešte dnes sa tam uvidíme. S povzdychom som zavrel dvere a otočil sa na Sebastiana. ,, choď pobaliť veci, a priprav koč. Vyrážame k tomu dievčaťu s ktorým plánujem obchod." ,,ah, dobre... Za chvíľu som späť." Iba som prikývol, a pozoroval ako odchádza. Dnes by sme tam ešte mohli doraziť. To mesto nie je od nás ďaleko. Je celkom dobré že prišla. Nový obchod sa zíde. Rozmýšľal som nejaky čas keď som počul Sebastiana za dverami. ,, kufre sú zbalené a koč pripravený. Môžeš výsť pres sídlo. Tam ťa počkám" ,,dobre." Po chvíli som vyšiel z izby, a mieril som si to von. Vonku na mňa čakal Sebastian v koči. Služobníctvo nám ešte poprialo šťastnú cestu a nech sme skoro naspäť ako vždy a vyrazili sme. Sebastian riadil koč, a cesta mala byť celkom dlhá takže som si prečítal knihu, potom pozrel nejaké zmluvy a zaspal. Po možno šiestich hodinách cesty sme dorazili na miesto. ,, Ciel vstávaj, už sme tu." ,, oh" vystúpil som z koča a zaklopal na mohutné dvere. Stálo v nich to dievča. ,, dobrý večer slečna Melani. Rád vás zase vidím." ,,dobrý večer, tiež vás zase rada vidím! Poďte ďalej. Určite ste po tak dlhej ceste unavený. " milo povedala, a usmiala sa na mňa. Viedla nás do pekného salóna, kde nás usadila na zamatovo biele kreslá. Priniesli nám čaj a občerstvenie a začali sme sa rozprávať. Rozprávali sme sa vážne dlho. Ani nie tak o práci, ako skôr o sebe a všeličom inom. Môžem povedať, že konverzácia s ňou ma bavila. Bolo vážne neskoro keď sme debatu ukokčili kôli únave. ,,ďakujem že ste prišli som vážne rada. Vážne ma bavilo sa s vami rozprávať, ste dobrý človek. Budem rada ak by sme boli priateľmi." ,,ďakujem aj ja. Ťiež ma bavilo sa s vami rozprávať, budem rád keď budeme priateľmi." Zaželali sme si dobrú noc, a odišli do svojich izieb. Bol som vážne unavený. Ledva som vnímal. Sebastian mi pomohol sa prezliecť a len čo som ľahol do postele, okamžite som zaspal.
