Zo sladkého spánku ma prebudil Sebastian ktorý sa prehadzoval. Búchal som ho do chrbta až kým sa nezobudil. Celkom prudko sa posadil. Bol spotený. Zrejme to bol zlý sen. ,,Snívalo sa ti niečo zlé. To je vporiadku zlatko. Som tu s tebou." Objal som ho aby sa upokojil. ,,Do rána ešte mnoho času, ľahni si a spi. Ráno mi povieš čo sa ti snívalo, no teraz je prednejší spánik. Dobrú zlatko." Ľahli sme si naspäť, a znova zaspali. Cítil som ako ma silno objíma. Muselo to byť niečo keď ho to tak vykoľajilo. Ráno keď sme sa zobudili sme sa šli ako zvyčajne naraňajkovať. Urobil mi palacinky s džemom a ovocím. ,,Tak? Povieš mi čo sa ti snívalo?" ,,Bolo to o tom, že som počul nejaké chrčanie, a tak som sa šiel pozrieť. No nič tam nebolo takže som sa vrátil. No ty si na posteli nebol.... Stál si pri okne v obleku. Keď som ťa otočil mal si podrezané hrdlo a celú krvavý tvár.... Umrel si mi v rukách." Sklopil dole pohľad a ostal ticho. Musím uznať, že to vážne znie hrozne. ,,Paaani. Znie to ako z detektývky." ,,Vtipkuješ v zlých chvíľach" ,,Prepáč len som to chcel odľahčiť. Hej, som tu. Som živý a som s tebou. Tak sa upokoj, veď dnes ideme na ten bál, a nemusíš tam byť odutý." ,,Nebudem tam odutý" ,,V to dúfam. A teraz mi povec čo mám dnes na programe" ,,Dnes máš ako obyčajne papierovačky, potom hodinu na klavíri, ďalej si chcel vybrať nejaké kvety do záhrady a potom ešte bežnú výuku." ,,Rozumiem. Tak idem do pracovne" Dnes som to chcel mať hotove rýchlo, takže som to do dvoch hodín mal hotové. Ďalej som strávil hodinu a pol hraním na klavíri. Už sa v tom zlepšujem. Dnes mi nedal ani Sebastian po prstoch. Ďalej som zamieril do záhrady spolu s Finnym. Vybral som nový druh Orchydei do skleníka a taktiež pár biliniek. Povedal som mu ako zostrihať kríky a presadil kvety. Potom ma zase Sebastian zatiahol dnu, pretože som mal hodiny geografie a angličtiny. Ach, toto nudné strácanie časom zabralo ďalšie dve a pol hodiny. Ak sa pýtame kde sa tak ponáhľam, chcel som ísť na moje pokojné miesto. Tak ho nazývam. Nakoniec som sa tam aj dostal. Sadol som do trávy a premýšľal. Momentálne ma trápi to, ako poviem Lizzy o mne a Sebastianovy. Neviem ako to zoberie. Možno jej to vadiť nebude. Ale čo ak áno? Stratím moju príbuznú a kamarátku. No keď jej to nepoviem Sebastian bude žiarliť, a skončí to tak, že sa ti dozvie nejakým trápnym spôsobom. Ďalej o nás nevie ani moje služobníctvo okrem May. Ale čo ostatný? Čo keď stratím v ich očiach rešpekt? Je toľko vecí čo môžem pokaziť. Dostal som sa do riadneho prúseru. Musím to vyriešiť. Rád by som ostal, lenže čas ma donútil vstať a odkráčať si to naspäť do sídla. ,,Kde si bol? Hľadal som ťa. Za chvíľu bude 19:00 a ešte nie si pripravený." ,,Áno, áno... veď už idem"
Hladal som ho asi hodinu. Veď vie že musí ísť na ten bál a aj tak sa niekde schová. Ako mne by moc nevadilo kebyže nejdeme no určite tam bude aj Elizabeth a tá by neprežila keby Ciel neprišiel. Keď som ho našiel popohnal som ho do izby nech sa ide obliecť a Bardovy som povedal nech pripravý koč a ja som už bežal za Cielom do izby. Keď som ho videl ako sa morduje s límcom pozasmial som sa nad tým. "Čo ti je vtipné?! Poď mi s tým radšej pomôcť a nestoj tam len tak!„ "Dobre, dobre kľud. Láska všetko je v poriadku nemusíš kričať.„ "Ja viem len som proste vystresovaný z tohoto límca tu„ povedal a ukázal si na krk. No, nebolo mu vidieť len límec. Boli vidieť aj cucfleky a kúsance. "Eh... Cieli? Nechcem byť zlý no, ako zakryjeme tie kúsance a cucfleky?„ vtedy zčervenal a išiel ku zrkadlu. "Sebastiaaaaan! Jak to zakryjeme? Veď o nás vie len May. Nemôžem sa takto ukázať na verejnosti! Ani ten límec keď je dobre upravený to celé nezakryl! Povedz m-„ pobozkal som ho nech je už ticho. "Zbehnem po May ona s tým niečo spraví.„ len prikývol a ja som vyletel na chodbu kde bola May. "Prosím ťa poď so mnou do Cielovej izby potrebujeme od teba niečo.„ pozrela sa na mňa nechápavým pohľadom no následovala ma. Keď sme boli dnu opýtal som sa jej. "Máš niečo čo zakryje... Toto?„ a ukázal som na Cielov krk. "Áno mám na to niečo hneď to donesiem. Ale musím poznamenať že vás bude svrbieť krk z toho. Nesmiete si to hlavne škrabať lebo to budete mať ešte výraznejšie.„ "Dobre dobre hlavne to už dones a daj mi to na krk!„ prikázal jej a ja som sa len zasmial. Pozrel sa na mňa vražedným pohľadom a to ma rozosmialo ešte viac. "Zlatko ty si tak nádhernýýýý„ usmial som sa a zdvihol som ho do objatia. "Tebe sa nevyrovnám„ "To sa mýliš.„ usmial sa a ja som mu dal pusu. Vtedy prišla May. "Ste zlatý. No teraz pane potrebujem aby ste zo Sebastiana zliezli aby som vám mohla toto natrieť na krk.„ zčervenal, zliezol zo mňa a prišiel k May. "Tak ďakujeme May. Bez teba by ho Elizabeth zabila.„ keď som to povedal hneď mi to napadlo. Ako jej to Ciel povie? Čo bude ak jej to vôbec povie? No dobre, teraz nieje čas na otázky. Keď bola May hotová a odišla z izby Ciel začal. "Už teraz je to strašne nepríjemné„ "To ti verím. Hlavne si to neškrab lebo fakt nechceme mať nepríjemnosti z Elizabeth.„ "Hej viem. Poďme, už teraz určite meškáme.„ povedal a ja som len prikývol. Keď sme boli pri koči otvoril som mu dvere nech nastúpi. "Bard! Pôjdeš s nami budeš riadiť koč, ja sa potrebujem porozprávať zo Sebastianom ohľadom jedného prípadu a tak že on bude riadiť to nepôjde. Nasadaj, ide sa!„ tak to ma zaujíma čo to zas bude.
Keď som bol oblečený, trápil som sa s tou najhoršou vecou na svete. Zabral som sa s tým debilným límcom. Počul som tichý chichot čo ma naštvalo. ,,Čo je ti vtipné?! Poď mi s tým radšej pomôcť a nestoj tam tam len tak!" Skvelé že on sa na mne zabáva a ja sa tu trápim... "Dobre, dobre kľud. Láska všetko je v poriadku nemusíš kričať.„ ,,Ja viem, len som proste vystresovaný z toho límcu" Mal by som prestať po ňom hučať lebo sa zase pohádame, a to nechcem. "Eh... Cieli? Nechcem byť zlý no, ako zakryjeme tie kúsance a cucfleky?" No to si robí srandu. Šiel som k zrkladlu, a poobzeral som sa. Do riti. Na to som úplne zabudol! Keď to niekto uvidí... Nie keď to uvudí Lizzy... ,, Sebastiaaaaan! Jak to zakryjeme? Veď o nás vie len May. Nemôžem sa takto ukázať na verejnosti! Ani ten límec keď je dobre upravený to celé nezakryl! Povedz m-" Ani som nedopovedal a dal mi pusu. Chápem to, chce aby som už zmlkol. ,,Zbehnem po May ona s tým niečo spravý." Len som prikývol, a čakal. Keď sa vrátil spolu s May-rin ukázal jej môj krk a dodal. ,,Máš niečo čo zakryje... Toto?" ,,Áno mám niečo na to. Hneď to donesiem. Ale musím poznamenať že vás bude svrbieť krk z toho.Nesmiete si to hlavne škrabat lebo to budete mať ešte výraznejšie."
,,Dobre dobre, hlavne mi to už dones a daj na krk!" Zase sa zasmial a ja som na neho hodil vražedný pohľad, na čo sa ešte viac rozosmial. ,,Zlatko ty si tak nádhernýýýý" Zodvihol ma, a objal ma. ,,Tebe sa nevyrovnám" ,,To sa mýliš" Dal som mu pusu, a do izby prišla May-rin. ,,Ste zlatý. No teraz pane potrebujem aby ste zo Sebastiana zliezli aby som vám mohla toto natrieť na krk." Začervenal som sa. Stále mi je to divné keď nás niekto vidí. Zliezol som teda zo Sebastiana a šiel som k May. ,,Tak ďakujeme May. Bez teba by ho Elizabeth zabila." Keď skončila odišla. Mala pravdu svrbí to. ,,Už teraz je to strašne nepríjemné.",,To ti verím. Hlavne si to neškrab lebo fakt nechceme mat nepríjemnosti s Elizabeth." ,,Hej poďme. Už teraz určite meškáme." Sebastian mi otvoril dvere a ja som nastúpil do koča Bardovy som prikázal aby šoféroval. Keď sme vyrazili Sebastian sa spýtal. ,,O aký prípad ide?" ,,Vlastne to nie je prípad. Chcel som riešiť niečo iné" ,,O čo ide?" ,,No ideme na bál, a zrejme tam bude aj Lizzy. Ona o nás nevie, a ja neviem ako jej to povedať. Vlastne dnes jej to nechcem vôbec povedať, nech si dnešok užije. A potom ešte musíme vyriešiť služobníctvo." ,,Chápem... Ale už jej to povedať musíš." ,,Ja viem... ale nechcem. Je to moja príbuzná a kamarátka. Mám ju veľmi rád." ,,Ja viem, ale takto to dlho fungovať nebude." Povedal trochu smutne, čo ma zamrzelo. ,,Hej, pozri. Ideme na bál! Užime si to" Usmial som sa na neho. Keď sme dorazili, zamieriki sme k dverám.
