Po pol hodine tohto drsného saxu niekto zaklopal na dvere, čím sa tento bolestivý zážitok skončil. Sebastian sa obliekol a otvoril dvere, v ktorých stál Grell. Hneď mu vrazil, čím Sebastian omdlel. ,,Záchranca Grell je tu!" ,,Teraz vás vážne rád vidím" Zobrali sme ho do postele a pre istotu sme mu zviazali ruky. ,,Vidím že som prišiel akurát. Sebastian je skvelý, ale toto prehnal. Bude teraz agresívny, takže sa nezľaknite" ,,Ja viem, no dobre že ste prišli." Keď sa pre prebudil, skríkol ,,Pustite ma!" ,,Vidíte, hovoril som že bude agresívny. Treba mu to pichnúť skôr, než bude zabíjať" Pristúpil som k nemu a dal mu mu nižšie nohavice, aby som mu mohol pichnút inekciu. ,,Čo sa stalo?" Tak zrejme už sa spamätal. Grell mi ešte poradil, aby som ho tu na dnes nechal, keďže aj tak zaspal a zajtra ho môžem pustiť. ,,Zavolajte moje meno keby vás chcel ešte znásilniť" ,,Ďakujem" Odišel a ja som si šiel ľahnúť. Všetko ma bolelo, som strašne unavený. Opatrne som si ľahol a hneď aj zaspal. Ráno som šiel skontrolovať Sebastiana, ktorý bol už hore. Odviazal som ho a šli sme na raňajky. Boli sme celkom potichu, keďže sa mi ani rozprávať nechcelo. Dojedol som a vrátil som sa do izby. Ako inak šiel za mnou. Keď som si sadol zvýskol som, lebo môj zadok ma zabolel. ,,Si vporiadku?" ,,Áno, ano len tá bolesť" ,,Bojíš sa ma?" ,,Trochu... Ale viem že za to nemôžeš, nebol si to ty." Sadol si ku mne a objal ma. ,,Ciel, mrzí ma to. Nešlo to zastaviť. Vieš že až tak by som ti nikdy neublížil" Pohladil ma po tvári ,,Ja viem, verím ti" ,,Chcem to nejako odčiniť" dal mi pusu a spolu sme si ľahli. Držal ma v objatí, čo bolo veľmi príjemné. Cítil som sa v bezpečí. Verím, že to neurobil naschval. ,,Budeme dnes spolu?" ,,Áno, budem veľmi rád" Bol vážne pokojný, vidno že sa snažil to napraviť. Pritisol sa na neho ešte viac a držal som mu košeľu. Musel som vyzerať ako kliešť.
Nechcel som ho pustiť a ani on nevyzeral na to. "Tak? Budeme dnes len takto ležať či? Pôjdeme niekam?„ "Vadí ti snáď že leňošíme?„ "Absolútne nie zlatko len som sa spýtal.„ usmial som sa a začal som ho hladkať na chrbte. Začal priasť ako mačka. "Heh... hlavne že máš na mačky alergiu ale priasť ako ony tak to hej.„ len pretočil očami a ďalej žmolil moju košelu. Zrazu vyletel z postele ako zmyslom zbavený a zmyzol. "Emmm Ciel čo sa stalo?„ "Treba ti vpichnúť protilátku.„ "Ale ja nemam rád injekcie...„ "Ja viem no buď takto alebo do úsť a ver mi to nechceš piť. Grell hovoril že je to nechutné a že aj tak by si to vyplul. Že to pôsobí rovnako no nechutilo by ti to moc.„ mám nápad. "Keď ta osa či čo to bolo pôsobí na mňa inak ako na ľudí neznamená to že vám ľuďom by nevadila chuť protijedu?„ zamyslel sa a dal si do úst celú dávku toho. Nahol sa ku mne a vpustil mi to do úst. Naozaj je to mega nechutné. No keďže sa teraz akoby bozkávame tak to nemôžem vypluť. "Mhmfp„ zamumlal som lebo som to už zlhtol. "Aké to je?„ "Chutí to ako tri roky pokazené mäso.„ povedal som a on sa uchechtol. "Pre mňa to nemalo žiadnu chuť. Bolo to ako voda.„ "Chcem byť v tomto človek.„ "Hah nie! Ostaneš môj démonik.„ povedal a usmial sa. "Môžem ísť teraz za Finnim? Chcem sa mu ospravedlniť...„ "Dobrý nápad poďme.„ keď sme prišli do spoločenskej miestnosti boli tam všetci. Keď ma May a Finny zbadali odsunuli sa ďalej. "Finny prosím neboj sa ma... Nechcel som na teba tak vyletiet. To ten jed či čo to je. Prepáč mi to. A May ty sa ma taktiež neboj. Nikomu z vás neublížim nebojte.„ keď som to dopovedal všetci sa pozreli na Ciela. "Môžte mu veriť. Berie protijed takže všetko bude okej„ vtedy sa ukludnili. Teda až na Ciela. Ten začal až moc kýchať. Do riti. Veď tu je Neka! "Em ľudia kde je em... No-„ "Už to vie...„ "Oh aha... No dobre najdite Neku a odneste ju von. Dufam že ju Pluto či jak sa volá nezabije.„ obrátil som sa na Ciela a zobral som ho so sebou do jeho izby. "Ty si doniesom tú mačku?„ "A-ano?„ "Nani?„ "Musel som bola zúbožená, vyhladovaná a umierala. Nemohol som ju tam len tak nechať.„ "Koľko tu už je?„ "Odvtedy čo máš na hlave tú tyrkysovú farbu.„ "To je už doba. Mohol si mi to aspoň povedať.„ "Viem mohol.,,
,,Tak? Budeme len tak ležať či? Pôjdeme niekam" ,,Vadí ti snáď že leňošíme?" ,,Absolútne nie zlatko, len som sa spýtal" Dnes som chcel len ostať doma a byť so Sebastianom. Hladkal ma po chrbte, čo bolo taaak príjemné. Rýchlo som vyletel z postele ako raketa a šiel po injekciu, ktorú mu treba vpichnúť aby zasa nezačal vystrájať. ,,Eemm Ciel čo sa stalo?" ,,Treba ti vpichnúť protilátku." ,,Ale ja nemám rád injekcie..." ,,Ja viem no buť takto, alebo do úst a ver mi to nechceš piť. Grell hovoril že je to nechutné a aj tak by si to vypľul. Že to pôsobí rovnako no nechutilo by ti to moc." Napadlo ma, že keď to pôsobí inak na ľudí a démonov, tak to bude aj inak chutiť. Vylial som si to do úst a nahol som sa k nemu. Zaujímavý spôsob ako niekomu podať liek. ,,Aké to je?" ,,Chutí to ako tri roky pokazené mäso" ,,Pre mňa to nemalo žiadnu chuť, bolo to ako voda.",,Chcem byť v tomto človek" Človek? Nie, on je môj démon. ,,Hah nie! Ostaneš môj démonik" ,,Môžem ísť teraz za Finnym? Chcem sa mu ospravedlniť..." ,,Dobrý napad, poďme" Chudák Funny, bolo mi ho ľútom. Bol z neho mimo. Šli sme do spoločenskej miestnosti, kde boli už všetci. Keď ho zbadal Finny s May-rin odsunuli sa. Sebastian sa ospravedlnil, na čo sa na mňa s pochybami pozreli. Odsúhlasil som že je už vporiadku. Nie je moc fér ak by sa ho báli, keď za to nemôže. A navyše, včera som si to najviac odniesol ja. Keď sa to vysvetlilo, začal som strašne kýchať. Určite je to kôli tej blbei alergii. ,,Em ľudia... kde je em..." ,,Už to vie..." ,,Oh aha... No dobre najdite Neku a odneste ju von. Dufam že ju Pluto či jak sa volá nezabije.„ Sebastian ma zobral rýchlo do izby. ,,To ty si doniesol tú mačku?" ,,Á-áno?" ,,Nani?" Vie dobre akú mám alergiu. Myslel som že to skór spravil Finny alebo May, i keď Sebastiam má na mačky obrovskú slabosť. ,,Musel som bola zúbožená, vyhladovaná a umierala. Nemohol som ju tam len tak nechať." ,,Koľko tu už je?" ,,Od vtedy, čo máš na hlave tú tyrkysovú farbu" Čo? A on sa mi o tom ani nezmienil? Asi čakal kým na to prídem, šak keď už som ten vyšetrovateľ že. ,,To je už doba. Mohol si mi to aspoň povedať." ,,Viem mohol" ,,To je jedno, chcem byť len s tebou" ,,Si sladký" Pritiahol si ma ku a tak sme sa začali bozkávať. Rukami mi stlačil zadok, čo riadne bolelo a tak som zasyčal. ,,Ups, prepáč" ,,To nič len, jemnejšie" Toto je môj Sebastian. Nežný a pokojný.
