Ráno som sa zobudila na ostré slnko. Tae bol na mne nalepený ako furt....
Vtedy som nevedela ako ho zo seba dostať. Nechcela som, aby sa zobudil lebo by som bola rada keby som bola hore sama... všetko nakľude...
Opatrne som z môjho ramena zložila jeho ruky a nôh nohy...šťastie, že sa nezobudil.
Vstala som z postele a bez toho, žeby som ho nevyfotila to nešlo. Urobila som pár fotiek obula papuče a vyšla z izby.
Chalani ešte asi spia keď je tu také ticho a poriadok....
Idem dole schodmi a čo neuvidím!
Kookie bol vyvalený na 2 schode a spal. Asi bol večer smädný a nevládal vyjsť hore. Prišlo mi to smiešne, ale zároveň mi ho bolo ľúto.
Dala som jeho ruku okolo môjho krku a snažila sa ho zdvihnúť.
,,Kriste pane ale je ťažký,, pomyslela som si...
Nejako som ho zdvihla a položila ( hodila) na gauč. Určite sa s ním nebudem štverať hore do izby...
Nejakým spôsobom ma chytil za ruku a stiahol k sebe. Pevne ma objal a nechcel pustiť. Neviem prečo ale vtedy sa mi zrýchlil buchot srdca.
Nebolo to od adrenalínu...
,,Ale to predsa nemôže byť pravda...,,
Videla som ako pomaly otvárajú dvere bratovej izby. ,,No do šľaka...,,
Vychádzal odtiaľ Jimin... Stále skoro vstáva.
,,Pomoc,, zašepkala som potichu...
Rýchlo ku mne pribehol a vypytoval sa čo sa stalo. Vysvetlila som mu všetko ako sa dalo.
Na sekundu sa zamyslel a povedal
,, mám to!,,
Prišiel bližšie a rukami stlačil jeho kostičky na ruke.
Zrazu ako keby odpadol...pustil ma a spal ďalej.
Ja: Ďakujem za záchranu
Jimin: to je vpohode... Nestalo sa to 1. krát...
Ja: koho ešte takto stiahol?
Jimin: človeka ešte nestiahol...iba môj vankúš spopod hlavy
Ja: aha... A ako si zistil čo robiť?
Jimin: to je jeho slabosť 😂
Ja: poď sa najesť
Sadol si do kuchyne na stoličku. A ja som išla k linke.
Ja: čo chceš jesť?
Jimin: neviem
Ja: urobím palacinky?
Jimin: anoo
Začala som robiť palacinky. Vôňa sa roznášala po celom dome. Jimin si išiel odskočiť do kúpeľne. Zrazu som zacítila niečije ruky na mojom páse.
,,Prepáč, že som ťa tak stiahol...vôbec som si to vtedy neuvedomoval....,, hneď som vedela kto to je.
Znova sa mi rozbúšilo srdce. Išlo mi prasknúť. Odtiahla som sa.
,,to je vpohode ja tiež niekedy zo spánku robím divné veci...,,
Počul, že ide Jimin tak si sadol na stoličku.
Palaciniek som urobila sakra dosť, kto mi to zje?No nič. Naložila som ich na tanier a položila na stôl. K tomu som tam doložila taniere, príbory, roztopenú čokoládu a šľahačku.
,, Idem zobudiť chalanov,, povedala som hneď ako som doukladala veci na stôl. Chalani prikývli. Najpr som išla zobudiť Taeho a potom Yoongiho. Yoongi naozaj spí ako ja... Pomaly som ho zobudila pohladkaním po vlasoch.
Neviem prečo ale tak budím každého.
Spolu sme zišli do kuchyne a začali jesť.
Kookie: Teda Zin, nevedel som, že tak vieš variť?
Ja: to je len taká rýchlovka...
Jimin: výborné...
Ja: ďakujem (začervenala som sa)
Yoongi: súhlasím s Jiminom... A ty stále takto výborne vytváraš Taemu?
Ja: um...ano, ale nie tak často...
Keď je až tak hladný alebo keď je mu zle a tak...
Tae: väčšinu som sa aj tak pretvaroval aby mi mohla urobiť jej úžasné špagety...😄
Ja: ty si ale...
(Všetci sme sa začali smiať...)
Zrazu Taemu zazvonil telefón...všetci sme zmĺkli. Hádzal veľmi veľa reakcií.
Bola som zmätená. Nakoniec vyhlásil.
,,Bol to Hobi, vraví, že nás všetkých pozýva na stanovačku,,
Jimin: a kedy?
Tae: ešte dnes...
Yoongi: čo?(skoro mu zabehlo)
Kookie: a to sa kedy máme stihnúť pobaliť
Ja: Tae poprosím detaily...
Tae: no.
Yoongi: jake no, hovor už!
T
ae: zachvíľu po vás príde auto ktoré vás odvezie domov, medzi tým sa pobalíte a prezlečiete....budete mať na to 2 hodiny a pol...potom po vás príde auto znova a dovezie vás tu. Pol hodku tu počkáme a o 15:00 tu príde taká akokeby dodávka....a vyrazíme na stanovačku....
Kookie: kedy po nás príde auto?
Tae: 12:00
Som vystresovaná...chalani asi vidia, že sa celá klepem. No nič. Asi sa idem pobaliť teraz... Mám urobiť jedlo na cestu?... Nejakú vodu?... čo ak bude pršať?... veď je leto...
Kookie si všimol, že sa trasiem a tak mi chytil ruku a pošepkal do ucha...
,,Ja sa vyhovorím na zabudnutý mobil a ty nájsť vaky...,,
Kookie: sorry chalani idem si nájsť mobil...
Ja: tae idem pripraviť vaky...
Nasledovala som Kookieho pri mojej šikovnosti som sa skoro potkla na schodoch ale nikto si to našťastie nevšimol. Zrazu zacítim ako ma Kookie ťahá do Taeho izby... Posadil ma na posteľ a on si sadol oproti.
K: Zin čo ti je?
J: m-mne?
K: áno tebe...dole si bola celá rozrušená...
J: j-ja len mám strach (slová išli zo mňa ako z chlpatej deky)
K: z čoho máš strach?
J: umm... Ja mám fóbiu z pavúkov a mi ideme stanovať do prírody a v prírode je veľa pavúkov...
K: neboj sa... Zabijem každého ktorého uvidíš :)
Pozrel sa na mňa tým jeho roztomilým úsmevom. Bola som červená až na zadku. Celá som horela.
K: si nejaká červená je ti niečo?
J: nie len ma trochu bolí hlava...
K: poď...ideme na paralen
J: ok ale choď napred idem vytiahnuť vaky zo skrine...
K: dobre...
Kookie odišiel z miestnosti a ja som sa vybrala po vaky. V hlave sa mi premietalo milión myšlienok...
Páči sa mi Kookie? Cítim sa s ním v bezpečí... Keď som pri ňom stuhne mi krv v žilách a srdce mi bije o preteky...
Ok vaky som našla tak si teda idem po tú tabletku. Hneď na 1. schode sa prirodzene vykydnem na ksicht ako sánky na snehu a kotúľam sa dole schodmi.
Zrazu tma a bolesť. Počula som iba moje meno a ako všetci chalani vyštartovali ku mne.
___________kookieho pohľad___________
Vyšiel som zmiestnosti s pocitmi, že je tak dokonalá. Milujem ju. Konečne si to priznám. Zídem dole schodmi.
Prichystám Zin tabletku....
Ja: Tae máte Paralen?
Tae: hej, v hornej poličke na ľavo.
Ja: ok diky
Vyberám Paralen a zrazu počujem ako sa niečo váľa po schodoch.
,,Zin!,, Vykríknem hneď ako uvidím, že to je ona.
__________späť Zinin pohľad___________
Jediné čo môžem robiť je počúvať. Cítim ako mi krv steká z nosa dole po brade.
,,sestrička moja budeš v poriadku neboj sa!,,
___________Taehyungov pohľad_______
Začal som plakať keď som videl ako Zin tečie z nosa krv. Nieje to pekný pohľad keď vidíte, že sa niečo deje s vašim najbližším členom rodiny.
Prisiel som o rodičov a v žiadnom prípade nechcem prísť aj o ňu. Je jediné čo mám....
Pomaly som ju vzal na ruky a odniesol do jej postele. Yoongi s Jiminom ma utešovali na jej malom gaučíku v izbe a Kookie jej utieral krv čo mala na tvári. Dával jej studený obklad na čelo a prikryl ju...
Moje ťažké slzy mi stekali po tvári ako kvapky dažďa na okne.
Videl som, že pár stiekli aj Kookiemu...
Jedna otázka... Prečo?
Takže máme ďalšiu časť za sebou... dúfam, že vás to baví... Budem sa snažiť čo najskôr napísať ďalšiu časť...
❤️✨🖤🌹
