To čo som tam videla ma zarazilo. Myslela som, že mi vyskočí srdce z hrude. Toto by som nečakala ani v tom najhoršom sne. Stála tam moja bývalá najlepšia kamarátka. Áno bola tam Gini. Pozerala sa na mňa so zaslzavenými očami a s nožom v ruke. Ten nôž bol od krvi. Bála som sa koho je tá krv. Čo keď si ublíži. Mám ju rada.
To čo robí‽ Pane bože ja vážne musím ujsť. Stála natlačena pri okne a do široka sa usmiala. Nad hlavu pozdvihla nôž ako keby sa išla rozbehnúť a ísť zavraždiť ma. Ten úsmev bol tak strašidelný...a hlavne ona. Bola celá bledá, mala kruhy pod očami, jej vlasy boli strapaté a mala modriny a monokle. Bolo aj vidno, že má rozťatú peru.
,,AAAAARGH!,, Začala vrieskať ako šialená. Asi sa jej nepáčilo, že som ju nechala samu a ešte som ju k tomu zamkla.
Chcem ísť k nej...no čo keď mi ublíži?
Nedokázala som sa pohnúť z miesta. Bola som ako obarená. Stála som tam ako soľný stĺp. Stále som plakala lebo som tak Gini ešte nevidela.
Otočila sa mi chrbtom a oprela sa o okno. Pomaly padala na zem a plakala tak ako aj ja. No zrazu...
Začala sa znova smiať. Toto bol až nepríjemný smiech. Postavila sa a išla po niečo do obývačky. Okno sa rozbilo. Hodila do neho kameň. Ja som vravela Hobimu, že brať kamene domov je zlý nápad!
Usmiala sa. A s nožom sa rozbehla ku mne.
Snažila som sa újsť. Bežala som ako o život. 'veď ti ide o život...' jeežiši, ešte punča tu chýba...
'ja viem, ja viem...nikdy som ti nijako nepomáhala a vždy som ťa iba kritizovala' punča teraz nie je vhodná chvíľa na vylievanie si srdca...zachvíľu ma chytí!
'oh! Prepáč...Utekaj Zin! Ja verím, že to zvládneš už len kúsok a si v štúdiu' len kúsok? Pre mňa je to ďaleko...
Práve v tej najnevhodnejšej chvíli som sa musela potknúť...
Rozťala som si ústa a spadla na kameň ktorý tam bol
. Gini ma ešte stihla porezať do nohy keď som sa snažila vstať.
No stihla som újsť. Samozrejme Gini bežala za mnou.
'pozri tam je už štúdio! Utekaj!' podporovala ma punča.
Konečne som bola pri štúdiu. Otvorila som vchodové sklené dvere a rýchlo za sebou zavrela a zamkla.
Gini narazila hlavou do dverí a spustila sa jej krv z nosa. Tá krv bola všade na dverách.
Strašne ma bolela noha. Nevládala som už.
Zrazu mi zazvonil telefón.
Prichádzajúci hovor od Jungkookie📲
Priať/ odmietnuť
-KURVA ZIN KDE SI?!
~P-poď kku hlavným dv-verám
-idem!
Hovor bol ukončený 📵
Zrazu pribehol Kookie a všetci za ním.
,,Zin! Panebože si v poriadku?!,, Pribehol ku mne a vzal si ma do náručia.
,,Volajte 112!,, Zakričal keď videl moju nohu a Gini zavalenú pri dverách.
,,Sestrička moja už som tu...,, Pribehol Tae a chytil ma za ruku.
,,Dieťa moje úbohé,, prišiel aj Jin a čupol si ku mne.
No nevedia, že som spadla hlavou na kameň. Zatmievalo sa mi pred očami.
,,Zin čo ti je? Rozprávaj so mnou! NIE ZIN TOTO MI NEROB!,, začal plakať Jungkook a ostatný sa pridali.
,,Sestrička ostaň s nami! Počuješ?,, Kričal Tae. Počula som hlasy no nevládala som odpovedať.
,,Kde je tá záchranka?!,, Skríkol Kookie.
,, Už ide!,, Všimol si Jin spoza zakrvaveného skla. Najprv pribehli policajti a vzali Gini. Potom pribehla záchranná služba.
Potom som videla iba tmu. No stále som cítila, že som bola pri živote.
~
Jungkook poh.
Zin sa zatvárali oči. No konečne pribehla záchranná služba.
,,Čo sa jej stalo?,, Pribehol zachránar s nosítkom.
,,N-noo...porezaná noha j-ja som tu pri tom n-nebol,, pre slzy som nemohol rozprávať.
,,Aha...no dobre pomôžete nám ju dať na nosítka?,, Dal nosítko bližšie.
,,H-hej s-samozrejme,, pustil som Zin zo svojho objatia a pomohol som záchranarovy ju dať na nosítko. Bola taká bledá...tak nevinná.
,,A-haaha k-kam máme p-prísť?,, Opýtal som sa ešte pred odchodom.
,,Um do hlavnej nemocnice Baerla, choďte na recepciu a dozviete sa viac,, (len tak som si vymyslela názov)
Odpovedal, otočil sa a odyšiel do auta.
V tú chvíľu som mal pocit, že do nemocnice ešte pôjdem aj ja. Spadol som na kolená a z nich sa zložil na zem.
,,Ver mi, že to beriem rovnako ako ty Kookie...daj sa dokopy a pôjdeme za ňou,, prišiel ku mne Tae a poklepal ma po pleci.
,,A-ale nno d-dobre ďakujem,, nejako som sa postavil a išiel si pre vodu.
Zin poh:
Zobudila som sa v nemocnici. Ostré slnko prepaľovalo okná v izbe, všade smrad, nikoho nikde...som tu celkom sama. Kde je vlastne doktor? Nemal by tu tak náhodou byť a vyšetrovať čo mi je? Nudím sa. Mám tu aspoň telefón? Obzrela som sa okolo seba. Na nočnom stolíku nebol. Eeem...kde tý zmrdi dali môj telefón?! Pozerala som kade sa dá...no NIKDE...hmm nebude tam v mojej bunde ktorá je položená na stoličke ktorá je na druhej strane izby? Asi hej...no risk je zisk. Pokúsila som si sadnúť. No jak tuleň ci boa. Nejako som si sadla na kraj postele. Snažila som sa vstať no v tom mi do izby vtrhol doktor.
,,Čo to robíte slečna Zin??!,, Hneď sa ma snažil zastaviť to čo robím.
,,Č-čo? Ja? Čo by som mala?,, Zľakla som sa...no nezľaknite sa typka čo vám vyletí do izby jak sonic...
,,Veď máte porezanú nohu nemôžete na ňu stúpiť a ani sa namáhať,, rázne mi povedal a postavil sa predo mňa.
,,Šak dobre dobre...kedy môžem ísť domov?,, Fakt sa mi nechcelo byť v tom hroznom smrade.
,,Nooo...aj dnes ak sľúbite, že sa nebudete namáhať a iba ležať v p-,,
Nestihol dopovedať a už som mu skočila do reči.
,,Sľubujem!,, usmiala som sa tak žiarivo až mu skoro vypálilo oči...XD
,,Dobre...okej...máte niekoho kto by pre vás prišiel?,,
,,Áno...môžete mi podať mobil? Tam je...(ukázala som) tam tam...v bunde,, ukazovala som aj keď nevedel kde má smerovať no keď som povedala "bundu" bol v obraze...
,,Nech sa páči...zavolajte niekomu a ja o 20 minút prídem...zatiaľ dovidenia,, podal mi bundu a odišiel niekde do matere...
Po dlhšej dobe ďalšia časť...mám výhovorku...a ešte k tomu pravdivú...píšeme veľa písomiek a treba sa mi učiť...(btw mám pre vás nachystané niečo nové...myslím tým príbeh...) Ďalšie info neskôr ♡˖꒰ᵕ༚ᵕ⑅꒱
