(luďia aktvivita prosím. Zanechajte tu nejaké vote aby som vedela či vás to baví)
Bola som vyčerpaná z toho ako som plakala. Zaspala som.
Tae poh.
Zin neprišla domov. Už je 3:46. Začínam sa báť. Hľadali sme ju. No zbytočne. Nenašli sme ju.
*Flashback
Jungkook prišiel domov celý vystresovaný. Nervózne prišiel do obývačky a sadol si na gauč.
,, To rande asi nevyšlo čo? ,, zasmial sa Yoongi.
,, Yoongi neprovokuj ,, ozval sa mama Jin.
,, za 1. to nebolo rande ale stretávka a za 2. videla nás Zin ,, sklonil sa nižšie k zemi a päsťami sa začal byť do hlavy.
,, Ouu to vážne? ,, Jimin si to samozrejme musel overiť.
,, Fakt ti tak na nej záleží? ,, Musel som sa opýtať.
,, Prepáč Taehyung ale asi milujem tvoju sestru.
Zabehlo mi a začal som sa dusiť. Toto som nečakal. Ani vo sne...
,, Schválim ti váš vzťah pod podmienkou, že uvidím, že si pre ňu schopný čokoľvek a ona bude šťastná,,
Povedal som s nádejou v hlase, že s tým Jungkook prestane.
Pozrel sa hlboko do mojich očí.
Skočil po mne a objímal ma.
Nech je šťastný. Ale aj Zin...
Po chvíli zliezol a sadol si tam kde predtým.
,, Ako vás tam mohla vidieť? ,, Opýtal sa Jin.
,, Bola tam s jej učiteľom ,, sklopil zrak...
,, A ako na to reagovala? ,, Vypocuvanie pokračovalo.
,, Slzy sa jej tlačili do očí tak išiel Kim zaplatiť a vyviedol ju von kde sa rozplakala a objal ju ,, aj Kookiemu sa hrnuli slzy do očí.
Prišiel som k nemu a objal ho. Je to ťažké pre oboch.
~~~~
Už je pol noc a Zin nikde. Skúšali sme jej volať no márne. Tiež sme jej písali.
Hrozne sa ňu bojím. V poslednej dobe sa dosť mení. Raz je taká potom taká. Presne ako malé dieťa.
End of flashback...
Zin poh.
Vedela som, že ma budú hľadať v parku. Tak som vyliezla na najvyšší strom a tam sa schovala. Kto by ma tu na strome hľadal.
Bola som tu celé 3 dni. Bez vody a bez jedla. No vodu som ešte mala z tréningu a malý keks.
*Cink
Kim Samuel: ako sa cítiš?
Me: totálne na nič...chcem sa zabiť
Kim Samuel: prosím len to nie! Nezabijaj sa dobre?
Me: že si to ty...
Kim Samuel: ďakujem
Me: už musím ísť tak ahoj
Kim Samuel: tak čau
~
Nikam som nemusela ísť. Nechcela som s nikým komunikovať. Ani s Gini.
Písala mi. Ale ignorovala som to lebo jej to príkazal Yoongi.
Prečo je život taký krutý?! Prečo práve ja? Najradšej by som z toho stromu spadla rovno na hlavu a nič neriešila. No neurobím to. Nechcem ublížiť Taemu. Prišiel o rodičov ako aj ja a ešte o mňa.
Tak toto sú depresie. Nikdy som nechapala kamoškam v škole ale teraz už áno. Už sa s nimi nebavím tak ako predtým. No niekedy von zájdeme.
~~~~
Po 4 dňoch som sa odvážila prísť domov. Prísť by som to nenazvala. Skôr priplazenie. Bola som bezvládna. Otvorila som bránu a prišla pred dvere. Mám zazvoniť alebo sa vrátiť naspäť?
*Ding dong
Ozval sa zvuk zvončeka a ja som počula ako niekto dupe dole schodmi.
Otvoril mi Tae.
Keď ma uvidel vychudnutú ako psa, celú bielu ako sneh a bezmocnú otvoril ústa a vyšla mu slza.
,, Tae kto to je? ,, Prišiel z obývačky Jimin ktorý urobil to isté ako Tae.
Keď som si uvedomovala čo som to spravila. Padla som ja kolená. Začala plakať ako o dušu.
Tae s Jiminom sa konečne prebrali.
Tae ma vtiahol do náručia a Jimin zavrel dvere.
,, Prepáčte ,, ledva zo mňa vyšlo.
Ani rozprávať som nevedela.
,,Kde si po celú dobu bola? ,, Vystrašený Tae začal výsluch.
,, V parku na strome ,, zklonila som hlavu.
,, To tých búrkach?! Ty niesi normalna ,, zamrmlal Jimin
,, To je presne to čo chcem teraz počuť ,, zamrmlala som si tiež.
Tae ma vzal na ruky a položil na gauč do obývačky. Nikto tam nebol.
Prikázal Jiminovi priniesť moje suché veci a uvariť čaj.
Tak aj urobil. Tae ma prezliekol. Spodné prádlo nie. Zapol TV a prikryl dekou.
