Blind Date (M+)

III.

     Fajn, ráno ako každé iné. Ale konečne som sa dostala zo včerajšej melanchólie. Usúdila som, že najlepšie bude stráviť dnešný deň doma a robiť niečo užitočné. Preto som vstala pred ôsmou, obliekla som si tepláky a tričko, urobila si kávu.
     Sedela som na balkóne s cigaretou v ruke, kávou na stole a pozerala som instagram. Keď na mňa vyskočila reklama „blinde date is for everybody" (rande na slepo je pre každého) zamýšľala som sa nad tým, že však prečo to neskúsiť. Niečo nové, môže to byť zaujímavé - a taktiež ma môže 60 ročný muž predať na orgány. Ale, aplikáciu som si stiahla a zaregistrovala som sa. Nepotrebovala som fotografiu, nepotrebovala som pretŕčať môj nezaujímavý vzhľad. Potrebovala som len urobiť dojem. A to je druhá vec, ktorá mi skutočne nejde. Urobiť dojem. Som nudná a nezaujímavá a keď sa snažím urobiť dojem tak som aj otravná a trápna.
     Po pár minútach mi prišlo pár správ, na každú som sa snažila odpovedať. Ale zamerala som sa na jednu, bola od muža z Pardubíc. 28 rokov, Jakub. Začali sme si písať. Bol docela zaujímavý, ani som nerozumela prečo si so mnou píše. Porozprával mi o sebe, že sa venuje hudbe. Aj ja som mu povedala, že sa venujem umeniu. A zistili sme, že máme toho veľa spoločného. A aj tak sme veľa rozdielní. UROBILA SOM DOJEM. Na sociálnej sieti „blind date" sme si ešte najbližšie 4 hodiny vymieňali správy.
-Zoznámil si sa sem s niekým použiteľným? - spýtala som sa ho.
-Jo, jasně.
-Koľkokrát?
-Dvakrát. -odpovedal mi
-A koľko krát si šiel na schôdzku na slepo?
-Dvakrát. -opäť mi pípla správa na telefóne
-A to máš aké kritéria, preboha?
-Těžko říct - odpovedal. -Asi jsem zoufalej, nebo jsem jednoducho jen muž s fantázií a co není, to si umím představit.
         Po tejto konverzácii som úprimne ostala veľmi zaujatá Jakubom. Nevidela som ho, on nevidel mňa. A aj napriek tomu, som nad ním premýšľala celý deň. Má iskru. Má iskru, ktorú ja potrebujem mať celý život a ktorá mi tak chýba.
     
        Som na ceste do caffetérie na obed. Spolubývajúca má dnes tiež voľno. Obsadíme si stôl na terase. Obe si dáme Margeritu a objednáme si krevety. Rozprávame sa a aj moja spolubývajúca Natália sa ma opýtala na otázku: „Ty dnes žiariš, čo sa deje?" Ja odpijem z margerity. „Nič sa nedeje. Mám len fajn deň." Celý čas som cítila ako sa na mňa pozerá muž od vedľajšieho stola. Poznáte ten pocit, keď cítite niekoho pohľad na vás. Presne to som cítila. Ale nezaujímala som sa o to, nevenovala som tomu pozornosť. Cinkol mi telefón a prišla mi správa od Jakuba.
- Mohli by sme se sejít, třeba. Někdy. Pokud se nebojíš rande na slepo. Ty sí ta tretí, ktorá je použitelná - napísal.
- Jasné, nemám nič proti tomu. Rada sa s tebou stretnem.
- Co deláš teď? Nebo dnes?
- Som v caffeetérii na obede so spolubyvajúcou a potom pôjdem do ateliéru dokončiť obraz. Ale zajtra ak by sa ti dalo, veľmi rada by som šla.
- Jo tak zítra budu se těšit, taky jsem na obedě teď.

      Nemohla som uveriť 2 veciam. Tomu, že idem na rande po asi 5 rokoch. A tomu, že som dostala nápad, ako dokončiť obraz. Rozlúčila som sa so spolubyvajúcou, ktorá ešte čakala na priateľa a bežala som do práce, ktorá je pár blokov od caffeterie. V ateliéri som obraz dokončila asi o 6 hodín. Dala som ho schnúť a bola som na seba hrdá. Dokonca som nespotrebovala ani 2 krabičky cigariet - ako vždy, keď mám niečo dokončiť. Jakub vo mne vyvolal neskutočný feeling a drive užívať si život. Písali sme si len pár hodín, ale tá konverzácia mi dala do života viac, než 2 týždňová stáž z vysokej školy v dome umení.
       Tešila som sa na zajtra. Nevedela som sa dočkať večera. Bolo mi jedno kto Jakub je, ako bude vyzerať. Chcela som ho spoznať. Cinkla mi správa na telefóne.
- Jo, já jsem byl dnes v Caffeteríi taky. Je to moje oblíbené místo. Promiň, že jsem neodepsal. Ale, mal jsem práci. - mi napísal Jakub.
- Ja chodím do Caffetérie takmer každý deň od kedy tu bývam, tiež mám rada to miesto. A v poriadku, tiež som mala prácu. Pôvodne, som nechcela ísť do práce. Ale dostala som neskutočný nápad. Takže som šla.
- Jáá taky! A taky jsem pro jel do práce. Teším na zítra. Vidíme se, třeba o 20:00 v caffeterií?
- Môžme.

      Prišla som domov, žiarila som. Bolo mi jedno, že moja spolubývajúca má zas veľmi hlučný sex na gauči so svojím partnerom - vždy som sa nato hnevala, keďže mi to bolo trápne a nemohla som spať. Bolo mi to jedno. Spravila som si hygienu a šla som spať, tento krát ale nebol dôvod môjho „nespánku„ sex mojej spolubývajúcej. Ale zajtrajší deň. Tešila som sa na odovzdanie obrazu mojim zákazníkom. Mala som radosť, že som to nevzdala a taktiež som sa tešila na rande s Jakubom.