Blind Date (M+)

XIII.

- Vypadáš jako panda - povedal mi Jakub hneď po tom, ako sme sa zobudili.
- Prečo?
- Máš okolo očí, také černé šmuhy kvůli očným stínum.
Víš o tom, že by jsi se mněla každý večer odlíčit? Protože když budeš stará, budeš mít víc vrásek? - Jakub ma upozornil a začal sa nahlas smiať.
- Jakub, dosť. Keby som včera nebola sfetovaná, tak ako som bola, tak by som sa možno aj odlíčila - začala som sa smiať aj ja.
- Mně se zdá, že včera každému jebalo, jako totálně. Hlavně Dominikovi.
- Aj Natálií, boli strašne mimo - hneď som sa pozrela na telefón a na whatsapp-e som si našla hlasové správy od Natálie, kde spieva s Dominikom.
- Jo, ja to říkam. Jebalo im. Chystáš se to teď udělat?
- Čo urobiť?
- Zamilovat se do mně. A potom mi meniť život, pomaly ale totálně. Říkat mi, že mně miluješ, že jsem tvůj smyl života a potom se mnou manipulovat.

Ľahla som si nad Jakuba, pobozkala som ho na krk a pozrela som sa na neho najviac ironickým pohľadom ako sa dalo.
- Nie, nechystám sa ťa zmeniť. A nie, nikdy nebudeš môj zmysel života. Lebo zmyslom života je samotné bytie na zemi, tak si nefandi.
- A toužíš se mnou být? - opýtal sa ma Kubo.
- Úprimne? Mne nestojí tých pár bozkov a orgazmov za tie xanaxové noci, ktoré prídu potom - odpovedala som.
- Takže by jsi mně nechtěla?
- S tebou by som urobila výnimku - povedala som Kubovi a pobozkala som ho na čelo, zatiaľ, čo som sedela na ňom len v nohavičkách.

Odišla som na terasu, zatiaľ čo Jakub ešte ležal v posteli a písal si s Dominikom. Vytočila som Natálkine číslo zatiaľ čo som fajčila poslednú marlborku.
- Ahoj Nat, ako? Nič zlé sa nestalo? Hovor, preháňaj - povedala som hneď do telefónu.
- Môj ex bol iný než Dominik. Ale, keby mám byť s Dominikom triezva asi by sme spolu nevydržali ani pól dňa. Sme úplne iní - začala Natália so svojim monológom.
- A sex?
- Super, keď prídeš domov porozprávame sa. Idem ešte k Dominikovi do postele. Pa - odpovedala Natália a zložila mi telefón.

Čo je skutočný dôkaz lásky? Vernosť, oddanosť alebo rešpektovanie chýb druhého človeka? Táto otázka mi napadla hneď potom ako som vyšla z postele s pocitom, že som zadaná, že ľúbim a som ľúbená.

- Co si dáš? Řízek od neděle, nebo těstoviny, nebo ti můžu udělat omeletu, nebo co chceš? - opýtal sa ma Jakub.
- Nerob si starosti, nedám si nič. Nie som hladná.
- Elo?
- Áno?
- Mám rád když jsem v tobě.
Postavila som sa zo stoličky, vyzliekla som si tričko a nohavičky. A postavila som sa vedľa Jakuba. Jakub ma objal, ako keby na tento moment čakal celý život. Stále sme sa jeden druhého nevedeli nasýtiť. Stále ma Jakub nemal dosť. A ja som nemala dosť jeho. Milovali sme sa stále, nekonečné dlhé hodiny. Všade kde sa dalo. Stačilo mu, aby som sa na neho pozrela, aby som sa ho dotkla, aby na mňa len pomyslel a už mu stál a bol pripravený ísť do mňa. Stále nemal dosť mojej vône, hebkosti, môjho tepla, stále ma nepretiahol DOSŤ. Koniec sveta by mohol prísť každú chvíľu, ale len my dvaja sme mysleli jeden na druhého každú možnú chvíľu, od kedy sme sa poznali. A to je ten dôkaz lásky?

- Asi ťa naozaj milujem - povedala som Jakubovi.
- Jak dlouho?
- Od kedy si ma prežil opitú a grcajúcu do tvojho hajzla a ešte si mi pomáhal.
- Vždyť, ja jsem ti říkal, že jsem dobrý kluk.
- To nie je správna odpoveď.
- A co je správna odpověď?
- Aj ja teba.
- Aj ja tě miluju Elo.