Blind Date (M+)

VIII.

       Vždy som sa bála odmietnutia. A až vekom prichádzam nato, že prečo. Už keď som bola malá tak som sa stala odmietanou. Nie mojimi rodičmi, ktorí sa mi vždy snažili dať čo najviac. Nie. Tým ďakujem za všetko, za ich skvelú výchovu, za neskutočne množstvo možností, ktoré mi v živote poskytli. Najskôr som bola kolektívne odmietaná. Už v škôlke som sa vždy hrávala sama. Lebo nájsť si kamarátky bolo pre mňa náročné. Nie preto, že by som bola iná. Bola som vždy normálne a energické dieťa. Ale vždy som cítila, že mám iné myslenie ako ostatní. Mám hlbšie myšlienky a hlavne rozdielné názory. Chcela som vždy zapadať, ale vždy bolo na mne niečo iné.
      Moje ďalšie odmietnutia prichádzali, keď som sa začínala hrávať s dievčatami pred panelákom v mojom rodnom meste. Vždy mi klamali, že von nejdú. A vždy som ich tam videla. Vedela som, že nechcú byť so mnou a odmietajú moju spoločnosť. Pamätám si raz, ako som si našla dve kamarátky. Ani si neviete predstaviť, aká som bola šťastná, že sa mám s kým hrať. Jedného dňa sa ma jedna z nich opýtala: „Máš rada Karin?" Zrovna vtedy, keď som bola na Karin nahnevaná. Odpovedala som: „Áno, ale hnevám sa na ňu." Potom po mňa prišli domov, šla som s nimi pred panelák. A začali sa rozprávať, že niektorá z nás troch je klamárka. A samozrejme, celá moja odpoveď bola nahraná na diktafón. Neklamala som, bola som naozaj nahnevaná. A neverila som, prečo mi zas kamarátky rozlomili srdce.
      Tretie odmietnutie ma sprevádzalo do 5 ročníka na základnej škole. Nemala som kamarátky. Raz som bola na oslave mojej spolužiačky ktorá mi úprimne hovorila, že nikdy nemala kamarátku akou som ja. A o týždeň vyťahovala 2 lopty na telesnej z poličky. A povedala mi, že ich vyťahuje len pre svoje kamarátky - nie pre mňa.
      Potom som sa už necítila príliš odmietnutá kolektívom. Na strednej škole som to nemala ťažké, našla som si kamarátky - ktoré ma zradili. Ale to patrí k životu, nezranilo ma to tak moc ako spomienky z detstva. Nemala som príliš kamarátiek. Ale za to málo som bola vďačná.
       Smútok z odmietnutí prichádzal až keď som sa začala „zaujímať" o vzťahy. Vždy som bola odmietaná. V baroch, v cluboch, všade. Moje kamarátky vždy odišli s niekým domov. Len ja som bola večne tá, s ktorou žiaden muž neprehovoril ani slovo.  Až na vysokej škole som si našla môjho prvého priateľa. Boli sme spolu 5 rokov. 5 rokov sme sa spolu učili, húlili, pili, chodili do clubov a barov, milovali sa, chodili na rodinné oslavy atď. Boli sme rodina. A po 5 rokoch si zbalil oblečenie a odmietol ma cez SMS. Lebo vraj, láska je silnejšia a on sa zamiloval. Nasledujúci rok som si s ním musela vytrpieť každú prednášku, skúšku a podobne (boli sme spolužiaci). Počas tohto obdobia som schudla 30 kíl a dostala som sa na slabých 45 kíl. Nejedla som, nepila som a trápila som sa.
        Potom som zažila pár rande. Zažila som pár úletov. A nikdy som nečakala, že sa mi tí muži ozvú. Nikdy som nebola naivná a nemyslela som si, že sa do mňa zamilujú. A však, vždy ma odmietli ako som predpokladala.
        Musím sa vrátiť na začiatok môjho príbehu. Stále nerozumiem, odkiaľ pramení môj strach z odmietnutí. Mohla som si za tie roky zvyknúť a naučiť sa prijímať odmietnutia. Ako som spomínala, niekto sa bojí života po smrti, duchov alebo budúcnosti. Niekto sa bojí pavúkov, hadov alebo mačiek. Ja mám strach z odmietnutí, nie tých, ktoré sú kvôli mojim profesným kvalitám. Ale mám strach z tých, ktoré vznikajú kvôli mojim duševným kvalitám.
       A toto všetko je dôvod, prečo som sa bála odmietnutia od Jakuba. A však, ako hovorí moja mama: „Odmietnutie je aj tak len strach z budúcnosti, je to úpadok endorfínu čo spôsobuje pesimistický pohľad na budúcnosť. Je to len chemická reakcia hormónov. A preto sa netreba nad tým trápiť. Lebo odmietajú aj tí ľudia, ktorí milujú."

Neviem, či ma Jakub odmietol alebo nie. Ale jeho konverzácia sa zmenila z minúty na minútu a viem, že sa mi tým snažil niečo naznačiť. Ale ako hovorí moja mama, odmietnutie je aj tak len strach z budúcnosti. A ja verím, že ten jeho strach z budúcnosti so mnou prekonám tak, ako prekonám svoj strach z odmietnutí. Mala by som mu zavolať.