Blind Date (M+)

XII.

Natália nedvíhala telefón mne a Dominik nedvíhal telefón Jakubovi. O pár desiatok minút sme ich videli na námestí, sedeli oproti baru na lavičke a pili fľašu brandy.
- Ahojte, bavíte se, když nezvedáte telefon? - opýtal sa ich Jakub, keď sme prišli k ním.
- Nech nás Jakube, my jsi to užívame spolu - povedal Dominik.
- Natália nezabudla si na pravidlo 3 pohárikov? - opýtala som sa Natálie.
- Nebuďte ako naši rodičia, prosím vás. Obaja sme dosť starí nato, aby ste sa nestarali - Natáli súhlasila s Dominikom a odmietala našu prítomnosť.
- Dobre, necháme vás Dominiku, kam půjdete k nám domů nebo k Ele?  - opýtal sa ich Jakub.
- Ku nám pôjdeme!!!!! - začala spokojne kričať Natália a Dominik ju popri tom objímal tak pekne a pritom tak nežne, ako ju neobjímal ani jej bývalý priateľ.
Rozlúčili sme sa a odišli sme.

Jakub zavolal taxík a išli sme k nemu domov. Počas čakania na taxík sme s Jakubom ešte prehodili pár slov.
- Boli zdrogovaní, však?
- Jo, tohle nedělá s Dominikem alkohol.
- Ale som rada, že sa bavia.
- I já, takového šťastného jsem ho ještě nevidel. Je po rozchodě a hrozně to snáší.
- Aj Natália je po rozchode. Tak som rada, že sa bavia.

Keď prišiel taxík, sadli sme si spoločne na zadné sedadlo, kde ma Jakub začal bozkávať. Vášnivejšie než na toaletách a vášnivejšie než kedykoľvek predtým. Bozkávali sme sa nekonečné dlhé minúty, ako keby sme boli v tom aute samotní. Hrala som sa mu s vlasmi a on sa mi hral s prsiami. Prvý krát v živote som nevnímala svet, vnímala som len svoju jedinečnosť a nezameniteľnosť. Po pár minútach ma Jakub prestal bozkávať.

- Miluju tě, ja vím, že se moc neznáme. Ale já tě milujú Elo.
- Aj ja ťa milujem Kubo.

Vystúpili sme z taxíku a prišli sme na byt. Ľahla som si na gauč.
- Dáš si se mnou lajnu napoly? - opýtal sa ma Jakub.
- Ako, koks? - nechápavo a hlavne opito som sa opýtala.
- Jo. Vždyť to je jen jedna lajna a na poly. To je jako úplně nic. Já se rád rozdelím.
- Jakub, ale ja som to nikdy nemala. Ja to neberiem.
- Všichni to berou, víš o tom, že na 95% bankovek je koks?
- Vieš o tom, že ma to moc neprekvapuje?
- Celý svět je pocukrovaný a zašněžený - odpovedal mi Jakub.
Narysoval lajnu na stôl, podal mi 500 korún, ktoré zošúľal a priložil mi hlavu k lajne. Ja som sa cítila tak bezbranne, ale milovala som ho natoľko, že som mu chcela byť podobná a a potiahla som do nosa polovicu lajny. Druhú polovicu potiahol Jakub. Potom sme už len ležali na gauči zfetovaní a opití.

- Čo ku mne cítiš?
- Ja nevím. Ale mám o tebe strach. Nejraději by jsem tě přivázal o radiátor a nechal by jsem si tě pri mně už navždy, byl by jsem spokojnej a šťastnej, že jsi v pořádku. A že tě mám na očích.
- Mám strašný strach Kubo.
- Z čeho lásko?
- Že ma raz odmietneš. Bojím sa odmietnutí, veľmi by ma to ranilo.
- Nikdy. Já jsem tě hledal 28 let, teď o tebe nechci přijít.

Mala som zatvorené oči, potom som už len ucítila Jakubovu vôňu a pohyb jeho rúk ako mi dáva dole jeho mikinu a vedie ma smerom do kúpeľne, kde ma vyzlieka. Neskôr som zacítila jeho bozky na mojom krku a to, ako mi teplé kvapky vody stekajú po tele.