Som sama, opäť sama. Už sú to takmer 4 mesiace od nášho konca s Jakubom. Ostala som žiť v Pardubiciach. Občas sa vidíme na ulici a pozdravíme sa. Veľa vecí sa od nášho rozchodu zmenilo. Vydal nový album, našiel si priateľku ktorú evidentne úprimne miluje. Neodpustila som mu. Uvedomujem si, že odpustenie je najdôležitejší aspekt v ľudskom živote. Ale ľutujem to, že som Jakubovi nedokázala odpustiť skôr. A práve teraz nedokážem odpustiť sebe. Nedokážem si odpustiť moju tvrdohlavosť, ješitnosť a pesimizmus.
A čo je s Natáliou? Neviem. S Dominikom sa rozišli. A odsťahovala sa niekam do okolia Bratislavy. Kde si našla aj novú prácu. Pár krát mi napísala, ale neodpísala som jej.
Sú Vianoce a ja premýšľam, či existuje v tomto vesmíre nejaká dymenzia v ktorej by som bola cez Vianoce zadaná. Dnes mám jeden z tých lepších dní, kedy nemusím dobiehať ráno na autobus. Ale prídem včas na zastávku a som na ceste do práce. Pozerám sa na nápis napísaný na stenu opustenej budovy oproti mne „CO TAK ZMNĚNA?"
„Ak láska naozaj existuje, prečo je taká bolestivá?" vzdychnem si na lavičke vedľa starej pani, ktorá tam sedí a číta noviny. Stará pani sa na mňa pozrela a len odpovedala: „Víte, když chcete jít do nebe. Nesmíte minout peklo."
Tá istá pani vedľa mňa sedela asi 20 minút. Keď jej šiel autobus, len sa ma narýchlo opýtala: „Co Vás trápi?" Len som sa jej zapozerala do očí a rýchlo som odpovedala: „Neodpustila som mu." Táto stará pani už nastupovala, a jej posledné slová boli: „Nejde o to odpustit, jde o to, snažit se. Aby i nám bylo odpuštěno."
Možno to bola tá najlepšia veta, akú som počula za posledné 4 mesiace. Nie som jednoduchý človek, nesnažia mi slová útechy. Potrebujem vysvetlenia.Prišla som do práce, hodila som kľúčiky na stôl. A pozrela som sa do kalendára. 22. December. Zajtra idem domov na Vianoce k mojim rodičom, aj keď sa s nimi stretávam pomerne často - potešila som sa, že ich opäť uvidím. Najmä preto, že posledné 4 mesiace nebola so mnou reč a môžem im to konečne vynahradiť. A však, dnes som mala ešte povinnosť. Naplánované stretnutie s klientom o 8 večer v Caffetérii. Preto som sa snažila sa sústrediť na prácu a ešte nepredbiehať.

ESTÁS LEYENDO
Blind Date (M+)
FanfictionNIE KAŽDÝ PRÍBEH JE HODNÝ KNIHY A TAKTIEŽ NIE KAŽDÁ KNIHA JE HODNÁ PRÍBEHU. NIEKTORÉ PRÍBEHY SÚ ŤAŽKO UVERITEĽNÉ A ZNEJÚ AKO Z KNIHY, ALE ČASTO KRÁT V NICH MÔŽE BYŤ SKRYTÁ PRAVDA. Príbeh je o mladej výtvarníčke Ele, ktorá skúsi randenie naslep...