Blind Date (M+)

XV.

Prišla som domov. Natália bola preč a preto som našu idylku považovala za ukončenú. Nechcela som jej nadávať a už vôbec som nemala v pláne sa na ňu hnevať. A však, ak ma niečo skutočne zabíjalo, tak to bol pocit mojej úzkosti nad vzniknutou situáciou.
Aj napriek tomu, že ste prečítali o mne 15 častí príbehu, neviete ešte všetko. Všade sa vám spovedám a hovorím vám pravdu o mojich citoch a pocitoch. Ale neviete to, že sa neviem rozhodovať. Neviem robiť správne rozhodnutia. A teraz som sa musela rozhodnúť, či odísť alebo ostať. Predsa len, mám tu zázemie, zákazníkov a vlastný business. Čítala som knihu celú noc až do rána. Na to, aby som dokázala zaspať, tak som si musela ísť kúpiť fľašu do najbližšej večierky. Cítila som sa ako po údere lopatou po hlave. Moji najbližší ma podrazili a ja som nevedela ako pokračovať ďalej. Nad ránom sa mi to rozležalo v hlave. Pochopila som, že to, čo ma vydesilo a zároveň sklamalo, bol len rozdiel medzi mojim vnútorným a vonkajším svetom. Možno keby bol Jakub aj navonok trochu protivnejší počítala by som s tým, čo sa stane. A možno som jednoducho nemala prekračovať hranicu intimity a dozvedieť sa niečo, čo mi ublížilo.

Ležala som na gauči, keď niekto zazvonil na dvere. Šla som otvoriť, myslela som si, že to je Natália, ale bol to Jakub. Otvorila som mu opitá a len sporo odetá v župane.
- Proč si odešla? - opýtal sa ma bez pozdravenia.
- Ty by si neodišiel? - opýtala som sa
- Jo, odešel. Ale na otázku sa neodpovída otázkou, pamatuješ?
- Nedáme si spolu kávu? Spravím - povedala som Jakubovi a pustila som ho dovnútra.

Vypili sme kávu, otvorili sme fľašu vína a surfovali sme po televíznych kanáloch. A v ten moment som si uvedomila naplno a v plnej hĺbke, že muž, ktorý sedí vedľa mňa ma podvádza a zároveň je to muž, ktorého som si vždy vážila a ktorého som vždy milovala.
- Podviedol si ma, vieš o tom? - opýtala som sa vyčítavo Jakuba.
- Jo, ja vím. Elo, promiň mi to. Prosím, ja tě hrozně...
- Prečo ľudia podvádzajú? - skočila som Jakubovi do reči a opýtala som sa ho opäť.
- Protože mají strach být dospelí a protože, muži nejsou nikdy dospelí a dělají chyby. Mimochodom, Natálie není těhotná. Klamala tě, Dominikovi volala hodinu dozadu. Jen ti chtěla nepřímo řeknout co se stalo.

Jakubovi som neodpovedala, len si ľahla na jeho kolená a zabalila sa do deky. Bolo mi ublížené a bola som nepriamou obeťou ľudských chýb a lásky. Necítila som hnev, cítila som sklamanie. Necítila som neistotu, cítila som nedôveru. Ale zároveň mi spadol veľký kameň zo srdca.

Ráno som sa zobudila v posteli, Jakub ma tam musel preniesť keď som zaspala. Vošla som do obývačky a tam ležal na gauči Jakub.
- Dobré ráno, prečo si tu? Prečo si nespal pri mne?
- Ahoj Elo, já jsem myslel, že mně tam nebudeš chtít.
- Veď si môj priateľ, mal by si spať v posteli pri mne - povedala som neisto a snažila som sa Jakubovi naznačiť, že som ochotná mu dať druhú šancu.
- Milujú tě, nikdy jsem nemněl takové výčitky jako teď - odpovedal mi Jakub.

Sadla som si vedľa Jakuba a objala som ho. Odpustila som mu. Nikdy nato nezabudnem. A som celkom naivná, ale verím, že po veľmi dlhej dobe sa nám podarí všetko napraviť.

- Elo?
- Áno?
- Nechceš se mnou bydlet? Jako, ty a já jenom. Dominik to pochopí - opýtal sa ma Jakub.