Blind Date (M+)

XI.

    Čakali sme v bare spolu s Natáliou presne o 21:00, ako sme sa dohodli. Medzitým sme šli ešte na toalety. V uličke pri toaletách som zahliadla Jakuba a Dominika, ako sa rozprávajú. Strhla som so sebou Natáliu nabok a počúvali sme ich.
- Víš Dominiku, já nechci být jako holka. Ale já jsem to všechno pochopil, jako zmysel ne života, ale toho, co se v životě děje a proč se to děje - povedal Jakub Dominikovi.
- Jakube, nejsi ani zhulenej a je ti jakosi moc dobře, to tá holka? - odpovedal Dominik.
- Ja to vím, že mně nechápeš. Já jsem zamilovaný, strašne zamilovaný a nevím, co bude dál - povedal Jakub.
Vyšla som spoza rohu tak, že ma obaja videli. Došlo im, že som ich oboch počula spolu s Natáliou, ktorá šla telefonovať. Dominik tiež odišiel za Natáliou, aj keď sa nepoznali, lebo uznali za vhodné, že asi toto je chvíľka pre nás dvoch s Jakubom.
- Ahoj, nikdy sa nikto nezamiluje do niekoho, kto sa k nemu hodí, a to ma za následok to, že ľudia sú často smutní a odmietnutí. Ale myslím, že matka nemala pravdu, keď mi toto hovorila. Vieš prečo? - povedala som nežne a zároveň vystrašene.
- Ahoj, proč? - povedal Jakub a usmial sa.
- Pretože, my dvaja sa k sebe hodíme - usmiala som sa a objala som Jakuba na chodbe.

Po 40 minútach pri bare popíjajúc rum s colou a fajčiac mentolové Marlborky sme našli aj Dominika s Natáliou už ľahko opojených alkoholom, ako sa vášnivo bozkávajú na parkete. Natália vôbec nebola to smutné dievča z rozchodu. Ale tento pocit som jej neodopierala. Prišli sme za nimi s Jakubom, ešte stále triezvy a ja som /ako vždy/ začala morlizovať Natáliu.
- Nezdá sa vám, že už veľa popíjate? - opýtala som sa neisto Dominika s Natáliou. Jakub so mnou súhlasil.
- My???! - odpovedali zborovo a začali sa smiať.
- Museli sme si nájsť nejaký program na večer, zatiaľ čo vy si ujasníte ako to medzi vami je - Natália pokračoval s opitým hlasom.
- No, a drogy jsme brát nechtěli, Natálka řekla, že jsme na drogy už staří - povedal Dominik, medzi tým, ako ledva stál a Jakub ho podopieral.
- Na drogy nejste pristaří, nikdy! - povedal Jakub. Ja som sa a neho len začudovane pozrela.
- No dobre, bavte sa ale prosím ťa, Natália. Nezabudni na pravidlo 7 pohárikov - upozornila som Natáliu a odišli sme s Jakubom k baru.

- Co to je? Pravidlo 7 pohárikov? - opýtal sa Jakub.
- Keď si Natália vypije viac ako 7 pohárikov, tak potom väčšinou robí blbosti, ktoré na druhý deň ľutuje. Čiže, som ju len upozornila, aby sa držala a nedala si ich 7.
- A ty jich musíš vypit kolik, aby jsi byla ožralá?
- Asi 10. Neviem presne.

Jakub objednal 10 panákov rumu. Sadol si oproti mne na barovú stoličku.
- Stavme se! Pokud to vypiješ, budeme spolu chodit.
- Nemáme 15. Ale dobre, rada sa s tebou stavím, som súťaživá.
Začala som piť, pri 5 poháriku som už nevládala. A Jakub sa stále na mňa díval a popíjal.
- Já ti prostě neveřím, že jich vypiješ behom pár minut 10, protože ja jich dám 8 a jsem na mol.
Usmiala som sa a pokračovala som v pití, pri 9 som sa zastavila. Pozrela som sa smutne a zároveň opito na Jakuba, ktorý videl, že už nezvládzem. Jakub si vypýtal väčší pohár. Nalial do neho deviaty a desiaty shot a vypil to na ex. Potom si už len pamätám, ako sme spolu tancovali na parkete a popri tom sme sa bozkávali.

Jakub odišiel smerom k záchodom. O pár minút som šla za ním.

- Tak tu si, hľadala som ťa - zamumlala som opitým hlasom.
- Tak si dodržala slovo, tak musím dodržet slovo i já.
- Čo?
- Vypila jsi ich, síce skoro 10. Ale byla jsi dost odhodlaná. Já jsem taky odhodlaný, takže spolu oficiálně chodíme.
- A vieš čo ešte? Našla som ťa tu - začala som kecať kraviny.
- Jo, a kam jdeš?
- Na záchod.

Jakub šiel spolu so mnou na záchod, bez slova. Na záchode ma pritlačil k stene a bozkával ma ešte viac než na parkete. Ešte náruživejšie a vášnivejšie. Bez prísľubov, bez romantiky a hlavne bez strachu so spontánnosťou ktorú nám vedel dodať len rum zapíjaný pivom. Stáli sme pred záchodovou kabínkou a objímali sme sa ako chobotnice, ktorým chýbajú ďalšie chápadla, aby sa na seba mohli ešte viac prisať. Jakub mi potom vyhrnul moje krátke šaty a dal mi ruku do nohavičiek a začal „preskúmavať" prstami čo tam mám. A ja? Ja som mu to dovolila bez slov, bez strachu, vzrušená, mokrá a hlavne zvedavá, čo bude ďalej. Potom som si uvedomila, že sme sa ocitli v dámskych kabínkach na toalete.

- Chceš to? - opýtal sa ma neskutočne opitý Jakub.
Neodpovedala som mu, nevládala som, bola som veľmi opitá. A on pokračoval.
- Elo, chceš to?!!
Nato som už len prikývla hlavou na znak súhlasu. A zrazu predomnou stál dole celkom nahý. A videla som, ako moc ma chce. A ako moc chce byť vo mne.
Nič som nechápala, chcela som ho bezohľadu nato, že sme v malej špinavej dámskej kabínke na tolaetách.
Ale v priebehu pár minút som vytriezvela a spomenula som si na Natáliu.
- Natália a Dominik! - povedala som hlasnejšie, Jakub si vytiahol nohavice.
- Jo, já jsem na nich zapomněl taky. Jdu mu zavolat, kde jsou. O můj Bože. Vždyť byli na mol víc než my, já jsem zapomněl jim zavolat - Jakub vytriezvel behom pár sekúnd a volal Dominikovi.

Prišli sme pred bar, triasla som sa od zimy. Jakub chytil jeho mikinu a podal mi ju.
- Tu máš miláčku, nech nejsi chorá.
- Miláčik? - opýtala som sa ho s úsmevom na perách.
- Jo, vždyť teď jsi moje žena. Statečná, vzrušená a hlavně opilá.