Blind Date (M+)

X.

Náhody naozaj neexistujú a termín náhoda je len slovo nahrádzajúce náš pocit bezmocnosti nad sledom udalostí, ktoré si nedokážeme vysvetliť.
Ja naozaj bezmocná som. Som bezmocná voči mojim pocitom, citom a myšlienkám a skutkom. Bola som bezmocná keď mi Jakub napísal. Bola som bezmocná počas toho ako sme si písali, ako som ho prvý krát videla keď si prišiel po obraz. Bola som bezmocná keď som prvý krát stretla Jakuba zo zoznamky/Jakuba Vlčka. Bola som bezmocná keď mi dával jeho cigaretu do úst. Bola som bezmocná keď ma prvý krát chytil. Bola som bezmocná keď prvý krát priložil jeho pery k tým mojím. A teraz bezmocne ležím vedľa neho a nechcem si pripustiť, že ho začínam ľúbiť. A snažím sa si pripustiť, že to bola náhoda. Aj keď viem, že to náhoda nebola.

- Mám tě rád - povedal mi Jakub hneď po tom, čo sa zobudil a odišiel domov.
- Aj ja teba - stihla som odpovedať a už som videla Jakuba s rozospatými očami, ako odchádza.

Šla som domov, kde som videla vo dverách opäť Natáliu, ktorá ma začala vypočúvať ako policajt vypočúva vraha alebo zločinca.
- Bola si v kancli celú noc s Jakubom, však? - začala sa pýtať.
- Áno, mami. Teda Natália.
- Čo na ňom vidíš?
- Je s ním sranda, vieme sa porozprávať a tak, sme len kamaráti, tak to nerieš.
- Veď je to magor, ktorého každý song je len o peniazoch, alebo o tom, aké sú ženy štetky. Ja viem, že som bola z toho unesená, že si začala randiť. Ale nie s ním Ela.
- No a?
- Ty si myslíš, že ženy sú štetky?
- To by bola asi moja prehra, vzhľadom nato, že som žena. A aj napriek tomu, mne to nevadí. Nezabraňuje mi to v tom, ísť s ním na víno a pokecať si.
- Super, tak to ma môžeš zobrať nabudúce s tebou. A odrazu mu môžeš oznámiť, že nech zoberie kamaráta.
- Dobre. A však, zober si ty Petra (priateľ mojej spolubývajúcej Natálie).
- Rozišli sme sa. Včera sa mi priznal, že spal s nejakou kurvou. Jej číslo som mu našla v telefóne.
- Tak to mi je ľúto, ja som bola taká šťastná z toho, že aspoň ty si šťastná - odpovedala som a objala som Natáliu.
Sedeli sme na gauči, objímali sme sa s Natáliou a pozerali sme filmy. Bolo mi jej ľúto a vedela som, ako sa cíti. ODMIETNUTO. Nikdy som nemala Petra rada. Vždy mi bol nesympatický a nepokladala som ho, za dobrého chlapa.

Bolo okolo pól 5 a medzi tým, som si vymenila ešte pár správ s Jakubom. Niekto zvonil pri dverách, počas toho keď som bola v sprche a Natália šla otvoriť.
- Prišla ti kytica bielých ruží veľká ako slonia hlava s nápisom „JSI NEVYMAZATELNÁ" - kričala na mňa Natália do sprchy.
- To je ale klišé - prišla som zo sprchy a odpovedala som.
Nie, že by som nebola šťastná. Bola som v hĺbke svojej duše šťastná ako malé dieťa. Ale musela som si zachovať, moju pravú tvár. Tvár silnej ženy, ktorá sa nenechá rozhodiť všetkým. Ale v skutočnosti, vždy som sa nechávala rozhodiť každou maličkosťou. Toto bol len ochranný manéver.
- Chodíte spolu?
- Spávame spolu - povzdychla som si.
- Ľúbi ťa.
- Nemôže ma ľúbiť, poznáme sa krátko, už nemá 15 a dáva si pozor nato, čo robí.
- To, že si niekto dáva pozor nato, čo robí, neznamená že si dáva pozor aj nato, čo cíti. Ľúbiš ho? - povedala mi Natália.
- Nezáleží na tom, či ho milujem. Záleží na tom, aká som, keď som s ním.

Medzičasom mi prišla SMS od Jakuba:
- Dnes se setkáme v tom baru blízko tvého kanclu. Vezmu i Dominika, ty třeba vezmi tu svou spolubidlíci. Můžete?
- Áno, môžeme. Tak okolo 21:00? - odpovedala som.
- Jo. Dohodnutí! I Dominik se teší.
- A Jakub?
- Jo?
- Ďakujem za kvety. Potešil si ma. Veľmi si to vážim.
- Nemáš zač, stále na tebe myslím.
- Aj ja.

19:00 a my sme sa začali s Natáliou pripravovať na večer, ktorý sme si mali užiť s Jakubom a Dominikom. Šli sme sa odreagovať, bolo mi lúplne jedno, že ide aj Natália a Dominik. Nevedela som sa dočkať Jakuba. Správala som sa ako 5 ročné dievčatko v škôlke, ktoré si našlo svojho prvého frajera. Snažila som sa udržať si svoje emócie, ale bolo to pre mňa veľmi náročné. Som veľmi expresívna a nechcem nikdy držať pocity v sebe, chcem sa o ne podeliť so svetom. Nie som romantická, akákoľvek romantika je pre mňa gýč a klišé. A absolútne neviem, čo sa so mnou deje. Viem, že som na horskej dráhe ktorá ide hore. A preto sa vo mne zobúdza strach, že tá horská dráha pôjde raz dole. A ako hovorí moja mama, kto vysoko lieta, ten nízko padá. Krotím svoje emócie a len poviem Natálke s kľudným hlasom:

- Chýba mi a úprimne som sa zamilovala Naty.
- Ja viem - odpovedala.