Drahý Travis,
Neviem, či by som Ťa v listoch mala oslovovať „drahý". Vlastne neviem, či je vôbec dobrý nápad Ti písať. No minule som si povedala, že by som čas od času mala trochu riskovať a v návale sebavedomia, ktoré ma úplne ovládalo, som ti napísala. Chcem Ťa však informovať, že listov bude asi viac. Aspoň sa teda pokúsim o to, aby ich bolo viac.
No na začiatok. Ak sa náhodou pýtaš, ako Ťa to trhnuté dievča našlo a prečo Ti píše, všetko Ti to prezradím. Možno nie hneď a možno ani ja sama neviem, či mám skutočné dôvody.
Počula som veľa rôzných vecí, o tebe pravdaže, no rozhodla som sa vytvoriť si vlastnú predstavu. Predstavu o tom, že si iný, ako ostatné bytosti v tvojom veku. Hovorím o bytostiach, pretože o tej spoločnosti za oknami sa niekedy nedá rozprávať ako o ľuďoch.
I napriek tomu, že nie si možno najpopulárnejší a najspoločenskejší - dúfam, že som Ťa teraz neurazila - zistila som, že si trpezlivý a dokážeš počúvať. Pravdaže, objavila som na teba i kritiku, ale ja som si začala brať iba to pekné.
Prečo práve Ty? Alebo skôr, prečo niekoho ako Ty potrebujem?
Nuž, niekedy sa cítim veľmi osamelo. Po tomto pocite zvyčajne nasleduje rozmýšľanie o tom, kde robím chybu. A neskôr prídu na scénu i emócie.
A je tu jeden človek, ktorý si mojich emócií a nálad začal všímať. Moja mama. Vždy som si o nej myslela veľa, no týmto sa prekonala. Nevedela som, či má taký dokonalý sonar na pocity alebo či ich dávam až tak veľmi na javo.
Tak či onak, poradila mi, aby som si našla priateľa na dopisovanie. Najprv som si myslela, že je to dobrý nápad, no keď som neskôr pátrala na internete, mamin nápad sa mi zrútil pred očami. Nenašla som nikoho, kto by nebol buď: úchylný, príliš starý alebo z Rakúska. Nemám nič proti Rakušanom, ale nemecký jazyk nenávidím.
A potom si sa mi priplietol nejako do cesty Ty. Teda, slová o Tebe. A to mi úplne stačilo.
Dúfam, že ti moje listy nebudú prekážať. Možno mi moje srdcervúce písanie vydrží pár týždňov, možno mesiac, možno viac. Nechcem to vedieť. Nie je to podstatné. Ako mnohé iné veci.
V prvom rade nechcem, aby si po mne pátral. A to akokoľvek. Možno si teraz kladiem veľké nádeje. Ale ja si chcem klásť veľké nádeje, pretože bez nich by to nebolo ono. No zatiaľ Ti budú musieť stačiť moje slová. Dosť dlho som nad nimi premýšľala.
S láskou, Ja.
YOU ARE READING
nečakaj veľa
Short StoryKaždý niekedy potrebuje psychickú oporu. Niektorý ju majú vo svojej rodine, iný v priateľoch. A niekto píše listy. • • • • Som ponížená, pretože som ti dôverovala. Vkladala som do teba veľké nádeje. Nádeje, že sa s mojimi citmi, myšlienkami a...