nečakaj veľa

Ľudské slová

Drahý Travis,

Je 3. Máj  a ja sa neskutočne teším na prázdniny, ikeď viem, že cez prázdniny sa budem nudiť. Nie je to tak, že by som celé dni chodila doma a nič nerobila, ale jednoducho sa budem nudiť. Určite však nie som jediná, ktorá sa tak prekliate teší na leto, no moju chtíč určite len tak niekto neprekoná. Tým som si istá.

 A že prečo? Pretože nenávidím túto spoločnosť okolo mňa. Akoby nebola úplná, akoby jej časti nezapadali do seba.  Podľa mňa sa dá všetko na svete zaradiť do dvoch skupín. Jedna skupina ľudí je nevyspelá,  falošná a arogantná. Druhá stojí nohami pevne na zemi a vie že slnko nesvieti len pre ňu. Do tejto skupiny chcú patriť všetci.

A možno to tak vôbec nie je. Ja som len jeden zlomok v celom stroji. Toto všetko sú len moje myšlienky. Som len príliš zvyknútá na krásne svety z kníh a nie som prispôsobená pre realitu.

Rada by som zistila, aké knihy čítaš ty. Pretože ty určite nejaké čítaš. Viem to. Tak ma nesklam ! Podľa mňa sú knihy s receptom na lasagne najlepšími výmyslami sveta. 

Tak či onak. Kúpila som si nový album The Freaks. Je vážne dobrý. Plný vášne a skutočných slov. Myslím takých, pre ktoré sa človek nemusí hanbiť. Také, ktoré nie sú len stratou času a nepoužívajú sa ako zbrane. Pretože také slová väčšinou ľudia používajú. Bohužiaľ.

No Freaks používajú tie slová správne. Krásne ich konponujú s hudbou. Ak by si si ich niekedy púšťal, nerozmýšľaj. Rozmýšľanie je namáhavé a často vedie k smútku.

Minulú sobotu ma brat dotiahol na kamarátovu párty. Vraj sa málo socializujem. To iste. Viem, že to nie je len jeho názor, no mne môj malý kruh priateľov stačí. Nerozumiem ľuďom, ktorí majú priateľov na každom kroku. Ako s nimi potom udržujú dobré vzťahy?

Ja by som sa „socializovala" viac, ale nemám s kým, pretože, na druhej strane, nikto sa nechce „socializovať" so mnou. Niekedy mám pocit, že ľudia so mnou konverzujú len v prípade núdze. Ale ešte zvláštnejšie je, že mi to neprekáža. Áno, uznávam, niekedy som prehnane protivná a sarkastická, ale ja to inak nedokážem. Môj kruh priateľov okolo mňa môj humor a sarkazmus už pozná.

Je tu jedno dievča. Jedna moja kamarátka. Priatelíme sa od detstva. Je naozaj úžastná, jedna z mála, ktorá ma môj zmysel pre humor. Je spravodlivá a ku všetkým je milá a má naozaj veľa  priateľov (i keď nie je práve empatická).  My dve si rozumieme aj bez slov. Pravdaže nie sme takzvané BFF. To nie. Každá z nás má svoje vlastné problémy a tajomstvá. A svoje vlastné chyby, ktoré akceptujeme.

A ja mám tento problém: zaslúžim si ju vôbec ? Ona je tá, ktorá pri mne stojí. Tá, ktorá ma podporí a ja si neviem predstaviť, čo by bolo bez nej. Bola by som ako jin bez jang. Bola by som ako Francúz bez Eiffelovky. Ako Sherlock bez Johna. Nedokázala by som byť biela bez čiernej. A s lútosťou musím uznať, že by som bola ako nahá polovica zadku.

Drahý Travis. Po poslednej vete som sedela a rozmýšľala, takže nedokážeš vidieť ten časový zlom medzi poslednými riadkami. V momente keď Ti dopíšem, pôjdem svojej kamarátke napísať. Choď a napíš svoju najlepšiemu priateľovi tiež. Ak Ťa ma naozaj rád, poteší sa.

S láskou, Ja.