nečakaj veľa

Prvé stretnutie

Drahý Travis,

Mám sa dobre, a ty? Ako to zvládaš v škole? Vonku je neuveriteľne horko, že? Ešte dobre, že za pár týždňov sú prázdniny. Tráviš tieto dni vonku s priateľmi? Alebo si radšej užívaš chladu vo vnútri? Piješ radšej kolu s ľadom alebo bez ľadu?  Chodíš plávať? Máš rád pomarančový džús?

Mám toľko otázok. Mnoho. Kilá. Kopce. Tony!

Spomínaš si, ako som zakončila posledný list? Nathan. Moja nová známosť sa volá Nathan. Začali sme si písať. A doteraz si pravdaže píšeme. Neviem, čo z toho bude, no Nathan je naozaj skvelý! Parádne si rozumieme. Len sa bojím, aby som niečo neskazila. Veď to poznáš, nie? Ten obávaný pocit, že niečo spravíš zle a ten človek s tebou prestane komunikovať. Kamarátke Ellen sa to stalo. Ona je dosť otvorená a to niektorí ľudia nemajú radi. Niekedy Ti ju predstavím, je úžasná.

Späť k Nathovi. Je nesmierne zaujímavý. No ešte zaujímavejší je spôsob, akým sme sa stretli. Pre mňa možno trochu nepríjemný, pretože mi pri ňom klopalo svedomie na hlavu, no stále zaujímavý.

Môj bývalý spolužiak Garret mal narodeniny, a tak som mu ako každý rok napísala. No tento rok mi z nejakého dôvodu napísal späť. Bolo mi blbé mu neodpísať, a tak som sa mu aspoň zo slušnosti ozvala. Aby bolo jasné, Garret bol ten typ spolužiaka, s ktorým sa dobrovoľne po škole nestretávaš.

Možno som sa mu páčila i predtým. Možno som sa mu zapáčila teraz. Neviem. No s tými jeho rečami už začínal byť otravný a sebavedomie mu s narastajúcim počtom poslaných správ stúpalo do hlavy rýchlejšie ako alkohol. Nanešťastie som mu už sľúbila, že pôjdeme von.   

Možno som sa ďalšie dva týždne chovala chladne, keď som sa vyhovárala, že nemám čas. No nakoniec sa ozval vo chvíli, keď mi to vyhovovalo. S Cass sme boli dohodnuté ísť von, a tak som mu navrhla, aby si so sebou vzal kamaráta a šiel s nami. Myslím, že mu bolo blbé odmietnuť. Cass to nevadilo a za to som jej nesmierne vďačná.

S Cassandrou sme veľmi dobre vedeli, že to bol zlý nápad, prijať jeho ponuku a ísť von. Dobre sme vedeli, aké trápne bude všetko to predstieranie. Prvých 15 minút, ktorých meškali sme sa o tom s Cass rozprávali. Potom sme sa na nich vykašľali a šli sme do obchodu. A až cestou späť sme ich stretli.

Malo mi napadnúť, aká pohroma to bude, už keď meškali. Ja som totiž zástancom prichádzania včas. Nie je to predsa urážka toho druhého meškať ? Ja to tak trochu beriem, i keď u Cass som už zvyknutá. U nej vždy viem, že mešká kvôli svojmu perfekcionizmu voči linkám.

Keď sme ich konečne stretli, došlo mi, že som čakala čosi úplne iné. Garret meral asi dva metre. Čo je vzhľadom na moju výšku čosi neuveriteľné. Poriadne sa vytiahol. Zato chalan po jeho boku vyzeral úplne inak. Na olivovej tvári mu svietili oči. Veľké tmavé oči, ktoré si vás obzerali od hora dole. Z jeho postoja vyžarovala priateľskosť a nezáväznosť.

Nemôžem vynechať, že prvých pár minút bolo nemožných. Ja a Cass sme boli zrejme zmierené s tým, že to bude katastrofa, a tak sme sa smiali a rozprávali. Chalani však akosi povädli. Bolo mi z nich do smiechu. Garret už nebol taký odmeraný, ako za klávesnicou. Nakoniec sa im však podarilo rozhovoriť sa.

S Cass máme menší zvyk. Teda nie je práve menší, no ja som si naň už navykla. Keď ostatné decká chodia von, väčšinou si idú niekam sadnúť. U nás je to iné. Nedokážem len sedieť a rozprávať. A tak sme našich hostí zo susedného mesta poriadne povláčili. Prešli sme skoro celé mesto. Možno som i tajne dúfala, že už s nami von nebudú chcieť ísť. Aká som len bola naivná. Mala som príliš veľké nádeje.

A veľké nádeje mal i Garret. Naozaj si myslel, že s ním budem chcieť chodiť. Poriadne sa mýlil. Ani ma nepoznal. Na nič sa ma nikdy nespýtal. On o mne vlastne ani nič vedieť nechcel. Pretože keby ma pozná, vie, že ja ľuďom svoju dôveru len tak nerozdávam. Pochopil, čo som myslela, no i tak si nedal pokoja. Na rozdiel od Nathana, ktorý dal veciam voľný priebeh.

S láskou, Ja.