Drahý Travis,
ako si užívaš prvý týždeň prázdnin? Je neskutočné horko, a tak so sa rozhodla, že začnem chodiť plávať. Je to také moje malé odreagovanie od všetkého, pretože v poslednej dobe myslím na veľa vecí. Napríklad na Ellen.
Ellen sa rozhodla odísť z našej školy, takže budúci rok ju už v škole nebudem vidieť. Je mi to nesmierne ľúto, pretože práve ona bývala mojou oporou, ona mi rozumela lepšie ako ktokoľvek iný. Bojím sa, že teraz, keď prestúpila na lepšiu školu, tak ju stratím. Neviem, či si uvedomuje, ako veľmi mi bude chýbať. Možno sa chovám sebecky, no som na ňu nahnevaná. A možno i trochu urazená, že si len tak odíde a ešte mne vyčíta, že som nešla s ňou.
Lenže toto je môj domov a v tejto škole sa cítim dobre. I napriek tomu, že rada robím zmeny, nedokázala by som to tam len tak opustiť. Už to tam poznám ako svoje topánky.
Ale čo sa týka tvojich topánok, zaujímalo by ma, kam sa chystáš ísť cez prázdniny ty. Zostaneš doma s priateľmi alebo radšej pôjdeš niekam mimo krajinu? Ja by som chcela ísť niekam preč, spoznať niečo nové.
Rada by som skúsila ísť niekam na vlastnú päsť a popásť si oči na čare ostatných krajín. Uvažujem nad Holandskom či Anglickom, pretože tam by som sa vedela dohovoriť, ale to je to najmenej. Už o tom dlho uvažujem. Keby sme sa poznali, mohol by si ísť so mnou. Objavovali by sme nové veci a prežívali dobrodružstvá. Prespávali by sme na pláži a jazdili stopom. Krásne predstavy, že? Ja len dúfam, že predstavami nezostanú. Že sa skutočne odvážim odísť.
A možno strávim celé leto so zmrzlinou v rukách pred seriálmi a budem prežívať dobrodružstvá iných namiesto tých svojich. Veď je to tak každé leto, tak prečo nie i toto? To predošlé najteplejšie ročné obdobie som prečítala jedenásť kníh, tak prečo to tento rok nedotiahnuť na pätnásť? Ako si si už mohol všimnúť, dávam prednosť skôr knihám ako ľuďom. Pretože ľudia sú hlúpi.
Napríklad taký Nathan. Naozaj som sa v ňom zmýlila. Naozaj som si myslela, že má v sebe i čosi viac, ako len humor. Naozaj som si myslela, že dokáže byť iný, dospelejší ako ostatné tvory jeho pohlavia a veku. No dokázal mi presný opak. Po tom, čo sme boli spolu vonku, mi ešte volal. Keď mi volal prvý krát, tak som mu to zdvihla. Čakala som niečo ako: „Dúfam, že spolu ešte zájdeme von“ alebo jednoduché „ako sa máš“, lenže on bol práve vonku so svojimi priateľmi a neznel práve triezvo.
Vieš, Travis, ja nemám priveľkú mienku o pití alkoholu a ani mi nejako nevadí, keď to mladí ľudia skúšajú. Veď je to ich voľba, ktorým smerom pôjdu. No naozaj som si nemyslela, že Nathan by taký bol. Dôverovala som mu a myslela som si, že moje číslo využije inak. No on si zrejme zo mňa robil dobrý deň.
Potom mi volal druhý krát, ale to už zašiel ďalej. Vravel, že ma miluje, že si ma chce vziať. Stále sa pri tom smial a smiali sa i jeho priatelia, ktorých bolo v pozadí počuť. Ak mám pravdu povedať, cítila som sa trochu ponížene, a tak som mu to zložila so slovami, že musím ísť a nech mi už nevolá.
Lenže on mi volal. A hádaj kedy! O piatej ráno. V tej chvíli som si myslela, že ho zabijem, no nechcelo sa mi vstávať. Práve vtedy vo mne prelomil tie lady nádejí, že je normálny chalan. Zvonenie som zrušila a celkom si ho na zvyšok noci vypla.
Neskôr ráno mi písal, že prečo mu nezdvíham o piatej mobil. Naozaj som sa naňho nahnevala, a tak som uznala za vhodné mu neodpisovať. V ten deň mi volal ešte trikrát. No vždy márne.
Cass povedala, že som spravila dobre, keď som ho ignorovala. Že si nezaslúži sa so mnou baviť, keď nevie ani rozmýšľať nad tým, čo robí. Tak prečo mám potom stále ten pocit, že som sa k nemu zachovala naozaj chladne tým, že som ho ignorovala? Prečo mám pocit, že to ja som tá, ktorá urobila chybu?
Kiežby som mohla vedieť tvoj názor.
S láskou, Ja.
-
Chcela by som vám k môjmu príbehu povedať pár slov. Možno niektorým z vás príde čudné, že sú to krátke listy, no ja to tak naozaj chcem. Nezaraďovala by som tento príbeh do short-story, no naozaj neplánujem písať tie listy dlhé.
Ďakujem vám za hlasy, ktoré mi dávate. Verte či nie, naozaj mi robí radosť každý jeden :) Ak sa vám páči to, čo píšem, kľudne mi napíšte, som rada za každý jeden komentár.
Vďaka
xx
DU LIEST GERADE
nečakaj veľa
KurzgeschichtenKaždý niekedy potrebuje psychickú oporu. Niektorý ju majú vo svojej rodine, iný v priateľoch. A niekto píše listy. • • • • Som ponížená, pretože som ti dôverovala. Vkladala som do teba veľké nádeje. Nádeje, že sa s mojimi citmi, myšlienkami a...