Ahoj Jamie,
Počul som, že ste sa s Margot zasnúbili. Zo srdca Vám blahoželám. Rád ti pôjdem za svedka, sa ma to spýtaš. Budem hrať prekvapeného. No preskočím časť o vás. Teraz ku mne.
V piatok som bol na autobusovej stanici. Netrpezlivo som vyčkával na bus, v ktorom už mala sedieť Erin. Meškal a ja som bol čoraz viac neistejší. Autobus nakoniec prišiel, no bez Erin. Nebola tam. Najprv som si myslel, že je to asi zlý autobus, no potom, keď som to štyrikrát overil, myšlienku som z hlavy odohnal.
Bol som zúfalý. Chcel som ju prekvapiť, čo mi nakoniec vôbec nevyšlo. Lenže čo ďalej s kyticou ruží? A vtedy mi niečo napadlo. Bolo to bláznivé, no ja som nedbal. Napísal som Ellen – kamarátke Erin – a dúfal v skorú odpoveď. Netrvalo jej to ani päť minút a ja som mala Erininu adresu. Ellen mi sľúbila, že jej neprezradí, že o nej viem.
Našiel som dom s číslom 42 a položil kvety na podložku pred dverami. Ak je doma, kvety si neskôr nájde. Ak príde domov neskôr, bude to ešte lepšie.
Doteraz neviem, čo je s kvetmi. Neviem, či ich dostala. Neviem, či sa z nich teší. Ešte mi nenapísala. A to už by mala byť dva dni doma. Len dúfam, že sa jej nič nestalo.
Travis
YOU ARE READING
nečakaj veľa
Short StoryKaždý niekedy potrebuje psychickú oporu. Niektorý ju majú vo svojej rodine, iný v priateľoch. A niekto píše listy. • • • • Som ponížená, pretože som ti dôverovala. Vkladala som do teba veľké nádeje. Nádeje, že sa s mojimi citmi, myšlienkami a...
