nečakaj veľa

Celý môj cirkus

Drahý Travis,

taaaaaakže! Mám lístky na autobus! Som taká šťastná ako už dlho nie!  O dva týždne odchádzam na „menší výlet“ do Belgicka.  Autobus mi ide na prestupy, no nakoniec zakotvím v Charleroi. Odtiaľ si prejdem do Bruselu, aj keby som mala ísť peši. Už to mám celé naplánované. Charleroi – Brusel – Antverpy. Úžasné! Och, kiežby si mohol ísť so mnou!

Nie každý to však zobral tak dobre ako ja. Najprv som to nechcela našim povedať, no potom to zo mňa v slabej chvíli vypadlo. Mama si udržala chladnú hlavu, no otec na tom tak nebol. A potom prišla tá „skvelá“ rodinná večera u starých rodičov, kde bola celá rodina. Moji rodičia, teda polovica z nich, nezabudla pripomenúť, aká som nevďačná a prchká, že si len tak chcem odísť sama do cudziny.

Neviem, či si uvedomovali, že tým len prilievajú olej do ohňa a tým ma len popudzujú čo najskôr odísť. Ak mám byť úprimná, na prázdniny ma tu nič nedrží. Neexistuje nikto, pre koho by som tu cez leto chcela ostať...

Bože, som taká šťastná, že odchádzam. Že idem spoznávať novú krajinu, nových ľudí, nové jedlá. Už sa vidím, ako stlstnem zo všetkých tých dobrôd. Keď sa vrátim, už sa nebudem lúbiť vôbec nikomu.

Je to vtipné, keď sa nad tým zamýšľam takto. Ešte ani neviem, čo si mám zbaliť. Mám si zobrať aj nejaký stan alebo sa mám spoliehať, že nájdem nejaký hotel? A kto by mi vedel pomôcť? Mám tam vôbec ísť? Som na to pripravená? Vlastne si myslím, že vôbec nie som pripravená, ale chcem už nejakú zmenu! Nejaké „vzrúšo“!

Už dlho potom túžim, už to nedokážem zrušiť. Len by som asi chcela ísť s niekým, kto by sa so mnou mohol dostať do problémov, kto by sa so mnou mohol stratiť a potom nájsť cestu späť domov. Mám však pocit, že moje kamarátky by sa na to nedali. Že by so mnou nedokázali vydržať tých pár týždňov, ktoré by boli nepripravené a nepredvídateľné. To mi bolo jasné už z ich reakcie na môj nápad. Ony by čakali, že to budem mať všetko naplánované, že by všetko šlo dokonale.

Všetko sa to teraz doma točí len okolo môjho odjazdu. Naši sa nerozprávajú už o ničom inom. Mama mi dáva prácu naviac. Možno si myslí, že keď ma dostatočne zamestná, nespomeniem si na Belgicko. Nazývajú to „celým mojím cirkusom“. Akoby sa báli, že ma tým len posunú k autobusovej zastávke.

Tak či onak. Nikto už moje rozhodnutie nezmení.

S láskou, Ja.

Prepáčte mi za moju "prestávku", no nejako som sa zabudla pri tých problémoch okolo školy (t.j. seriály a hry :D), a tak je teraz tento diel taký suchý, no informačný.

Som rada za každý jeden váš vote a koment, ktorý mi dáte, i keď sa to možno číta čudne, keďže nie je leto :)

A pravdaže šťastné a veselé Vianoce, aj keď tie pravé sú vtedy, keď sa tešíte z rozdávania ;) 

Dia