nečakaj veľa

Ako z filmu

Drahý Travis,

Belgicko je nádherné. Som ním úplne nadšená. A neuveríš! V Bruseli som stretla Ollieho (tak ho nazývajú jeho priatelia, medzi ktorých teraz patrím). Ak si nespomínaš, mám na mysli toho ryšavého Íra, ktorý si omylom vzal moju tašku. Stretli sme sa pri Atomiu. To sú tie železné gule, ktorými je Brusel taký známy. Musím ti povedať, na fotke vyzerajú menšie. No keď sa pod ne postavíš, cítiš sa ako ten najmenší trpaslík na svete.

Oliver sa mi prihovoril prvý, pretože ja by som ho medzi toľkými ľuďmi nespoznala. V jeho partií vyzeral úplne inak. Na železnici by som ho opísala ako slušného a plachého, no tu? Kebyže viem ako, tak by som ho balila! Ale nie...len vyzeral fakt dobre. Akoby z neho vyžarovala taká pohoda. Akoby ma všetko v malíčku.

Zoznámil ma s jeho priateľmi. Príjemní ľudia. Pozvali ma s nimi von. Vraj mi ukážu ich ľúbeznú zem. Najprv som zapochybovala, veď – predsa len – cudzí ľudia, cudzia krajina, ale potom som si povedala: preboha, veď si na prázdninách, tak sa vzchop. Veď si chcela spoznávať nových ľudí...

A tak som sa nenechala dlho prehovárať.  Naskočili sme na skútre a ani som nevedela ako a boli sme mimo mesta. Bolo to niečo skvelé. Brázdili sme ulicami pre mňa cudzích lokalít a ja som mala všetko na háku. Bolo mi jedno, že moje veci sú niekde v hoteli v Bruseli, bolo mi jedno, že neviem, kde som, ale bolo mi dobre. Po dlhej dobe som sa skvele bavila. A možno, keby som nešla sama, tak by som také dobrodružstvo ani nezakúsila.

Neviem, koľko hodín som sedela na tom skútri. Neviem ako dlho som bola opretá o Olivera a dýchala vôňu jeho koženej bundy, no zrazu bol večer. Letný teplý večer, čo hrial pokožku. Až vtedy moje obavy vystúpili trochu do popredia.

„Dnes budeme spať na pláži. Máme stany a deky, robili sme to už mnohokrát, takže nie je čoho sa báť.“

Najprv som si jeho slová neuvedomovala. Až potom som sa zamyslela. Na pláži? My sme boli pri pláži? A skutočne. Boli sme pár míľ od Antvérp.

So spaním na pláži som nemala problém. Síce som nikdy nebola stanovať – pretože stanovačka na záhrade sa neráta. Myslím, že taká Ellen by so spaním na pláži mala problém. Možno i Cass. A práve vtedy som bola rada, že som šla sama.

Na teplý piesok sme rozložili dva stany, čo znamenalo, že v jednom budeme minimálne traja. Howard a Mark – Oliverovi priatelia – nazhŕňali drevo a zapálili oheň.  Neskôr večer sa nám hodil, pretože sa ochladilo. Sedeli sme pri ňom dlho do noci. Rozprávali sa, pili a pozerali na hviezdy. Bolo to magické. Tí ľudia boli magický. Každý jeden bol zaujímavý. Napríklad taká Vanda.

Keby si videl Vandu, chcel by si ju bozkávať. Keby som bola muž, milovala by som ju. Vanda bola z krajiny bagiet – Francúzska. Utiekla z domu, keď mala 15 a bývala u jednej vidieckej rodiny v Belgicku v blízkosti hraníc. Nevedela inak ako po francúzsky a neskôr predávala suveníry v Bruseli. Tam si zarobila na školu a neskôr získala štípko. Myslím, že keď sa rozdávala krása a rozum, predelila sa na polovicu, pretože slová, ktoré hovorila boli krajšie ako ona sama.

S Vandou som zdieľala aj stan. A ešte s Oliverom, pretože ma nechcel nechať s niekým úplne neznámym. Bola som mu za to vďačná, pretože – úprimne – radšej by som spala s hlavou v piesku, ako si delila stan s Markom. Bol to ten typ chalana, čo sa chcel nasilu páčiť. Ale to je na dlho...

Vanda si vypila viac ako mala a tak šla spať skôr. Keď sme s Oliverom prišli do stanu, už pílila drevo. Aj Oliver mal už trocha pod čapicou, no bola som mu vďačná, že sa o nič nepokúšal. Keď sme si ľahli, prehodil si ruku cez moje bruchu. Chvíľu ma to znervózňovalo, no potom som pokojne zaspala.

Ráno ma Oliver vzal do Antvérp, ktoré si so mnou prešiel. Vraj kultúry nie je nikdy dosť a aj keď to mesto pozná ako svoje topánky, rád si ho prezrie znova. Potom ma vzal do Bruselu, kde ma vysadil pred hotelom a dal mi jeho číslo. Keď budem znova chcieť zažiť dobrodružstvo ako z filmu, zavolám mu.

S láskou, Ja.

P.S.: Keby si tam tak mohol byť som mnou.

ďakujem za voty a komentáre, ktorými prispievate :) som neuveriteľne rada ♥ ak by ste chceli, omrknite aj môj nový príbeh Silver, ktorý momentálne píšem :)