Časť 4

690 46 2
                                    

Bang Chan

Ako sme sa vrátili do Kóreje, tak sme sa pustili do práce nového albumu a pesničiek. Vymýšľali sme text, choreografiu a kto bude mať akú časť. Ja ako vždy, zavrel som sa v štúdiu a pracoval na hudbe do rána. Nad ránom som zaspal na gauči.

---

Sedel som v parku na lavičke s dievčaťom a rozprával sa s ňou. Zrazu som ju chytil za ruku a bežal s ňou cez celý park. Vtedy som si uvedomil, že sa rozpršalo a my sme celý premokli. "Počkaj.." povedal som a ona sa na mňa pozrela. Dotkol som sa jej tváre a svoje pery priložil na tie jej.

---

Otvoril som oči a pozrel na hodiny. Pol 7 ráno. Posadil som sa a tvar si vložil do dlaní. Práve sa mi snívalo o dievčati, ktoré ma pobozkalo na koncerte v Londýne.

Modré oči a zlaté vlasy...princezná z rozprávok. Usmial som sa a po ceste do dormu sa zastavil v obchode. Nakúpil som jedlo a pokračoval v ceste. V dorme som sa osprchoval a prezliekol. Keď som došiel do jedálne, chalani už jedli. Zobral som si toasty so šunkou a syrom. Začal som jesť a konverzácia sa rozbehla do plného prúdu. Chalani sa prekrikovali jeden cez druhého, iba ja som bol ticho a spokojne jedol. Moje myšlienky sa točili okolo môjho sna. Vyvolával vo mne príjemné pocity. Pozeral som pred seba a rozmýšľal nad ním. Nad čím vlastne? Bozkom alebo snom... Asi tak trocha oboje.

"Chan.." niekto ma volal ale ja som nevnímal a zrekapituloval si sen. Prečo som nepočul, čo som jej hovoril a ona mne? Povedala mi meno? Nestihol som si zapamätať. Na koncerte asi áno,mam pocit, že to bolo, keď fanúšičky pišťali.

Niečo na R alebo L. Nie som si istý. Sakra... Takých mien je veľa a ešte viac dievčat. Ja ju už asi nenájdem..

"Bangchan!!" niekto skríkol pri mojom uchu a mnou trhlo. Pozrel som dookola a hľadal osobu ktorá na mňa skríkla Jisung.

Pozrel som na neho "Čo je?"

"Už tu na teba kričím asi 5 minút a ty nič. Stalo sa niečo?"

"Nie, nie...čo si sa pýtal?"

"Či si včera niečo napísal.. Pretože s Changbinom sme niečo napísali."

"Ukážte mi to a ja to zosynchronizujem."

Prikývli a ja som sa usmial.

"Páčilo sa vám inak v Londýne?"

"Áno, bola tam super atmosféra a úžasní fanúšikovia." ozval sa I.N

"A ty čo Chan, tebe sa tam ako páčilo?" opýtal sa Minho a potmehúdsky sa usmial.

"Najviac sa mi páčilo Londýnske oko...potom Big Ben"

"A nie ešte niečo?" začali si ma chalani doberať.

"Čo také?"

"Nerob sa, že nevieš o čom hovoríme, playboy." začali sa smiať. Sčervenal som a napil sa.

Keď uvideli moju reakciu ešte viac sa rozosmiali. "Stále nevieš, kto to je? Bola aspoň pekná?" ozval sa Hyunjin.

"Neviem kto to je, ale áno.. Je pekná"

"Uuuu!" rozoznelo  cez celú miestnosť.

"Ste ako deti."

"Ja ešte som!" ozval sa I.N a všetci sme sa rozosmiali.

Pozeral som na chalanov. Som rad, že som dostal tu možnosť byť v Stray Kids. Za nič na svete by som ich nemenil, sú to moja rodina. Vydýchol som spokojne a po raňajkách sa vybrali do JYPu. Začali sme precvičovať choreografiu. Všetko nám išlo perfektne až na malé chybičky. Pichalo ma v boku ale aj tak som ďalej tancoval.

Bozk [Stray Kids]Where stories live. Discover now