Bozk [Stray Kids]

Časť 25

Rhoslyn

 Ako som očakávala, nebola žiadna odozva. Ani to len nevidel. V kútiku duše som dúfala, že si to možno neskôr pozrie... Posadila som sa na posteľ a pozerala do blba. Musela som sa ale ponáhľať. Idem do školy. Musím začať žiť normálny život a nie byť v ilúzií.

---

Rozhodla som sa po čase študovať medzinárodné vzťahy, Alex sa rozhodla pokračovať v šľapajách svojho otca. Bude z nej ministerka zahraničných vecí. Som na ňu hrdá a ona na mňa. Zároveň bol toto náš posledný rok na škole, ale nie úplne. Pôjdeme s Alex na výšku. Vybrali sme takú školu aby sme boli pri sebe. Cez leto po úspešnom ukončení školy, sme mali svadbu. Moja mama a ujo Ian. Nato že bol minister, mali sme rodinnú svadbu. Všetko sa to udialo na záhrade. Ja s Alex sme mali všetko na starosti a musím povedať, lepšie sme to nemohli zorganizovať. Mama mala jemné biele šaty a vo vlasoch veniec z kvetov. Bola naozaj prekrásna ale hlavne šťastná. Ich odpoveďou ÁNO, sme sa stali kompletná rodina. Toto budú moje prvé Vianoce po dlhej dobe ako rodina. Začiatkom septembra sme odišli do Londýna, do vlastného bytu. Mali sme taký luxusnejší strešný byt. Alex to tu milovala, hlavne keď mala neobmedzený prístup na strechu cez okno v obývačke. Trávila tam dosť času, hlavne keď počúvala Stray Kids a ja som sa k nej párkrát pridala. Ja som myslela na Bang Chana a ona na Hyunjina. "Chcela by som ich znova stretnúť" dodala a ja som s ňou súhlasila. Ako sa asi naozaj Chan má?

Myslí na mňa niekedy? Alebo som jedna z mnohých? Po roku namyšlania si, žeby na mňa myslel, by som mala naňho zabudnúť a žiť normálny život. Nájsť si nejakeho chlapa a zabudnúť. Vedela som, že v hĺbke mojej duše to nejde. Až priveľmi veľa pre mňa znamená. Pripadám si byť šialená. Preplakávam noci nad niekym, kto na mňa už dávno zabudol a to pri jeho speve. Ale dnes už sľubujem,že je to posledný krát! Už viac si ho nevypočujem...
Alex večer odišla s kamošmi do klubu sa zabaviť. Ja som ostala doma s hlupou výhovorkou,že mi je zle. Preliezla som cez okno na strechu a posadila sa. Mesiac svietil a ja som ho pozorovala. Do uši som si vložila slúchadlá a pustila pesničku... (Pesnička je hore - pustiť)

Ako nastal refrén z mojich oči začali padať slzy....už naposledy..Pesnička dohrala a ja som nemohla zastaviť slzy. Nechcela som, aby to skončilo. Vzlykala som do kolien a pesničku púšťala znovu a znovu. Nepočuvla som svoju radu a ďalej sa trápila. "Rhoslyn?Si tu?" Zrazu som započula Alex. Automaticky som sa vystrela, vytrhla sluchadla z uši, pretrela si oči a snažila sa upokojiť. "Ano, tu som!" Ozvala som sa a modlila sa, aby si nevšimla moje oči. Vošla som do obývačky, kde na mňa čakala Alex. Bolo zhasnute. "Prečo si tu tak skoro?" Opytala som sa a podľa zvuku som zistila, že si davala dolu opätky."Nemohla som ťa tu nechať samotnu, ked ti je zle." Zasvietila a ja som privrela oči. "Čo si robila na streche?" Všimla si moje oči. "Prečo máš červene oči? Ty si plakala?!" "N-nie, čo si, to je alergia, chytala som mačku."zaklamala som. Nechcela som až o tom vie. Až vie, že každú noc plačem. Nechcela som až si robí starosti.

Rýchlo si odložila veci a prišla ku mne. Chytila ma za ruku a potiahla k sebe do pevného objatia. "Rhoslyn...shhh...ja viem, že ti chýba Chan" odtiahla sa a chytila ma za tvár. Jemne mi fúkla do očí a usmiala sa. "Vieš, že spravím čokoľvek na svete aby si bola šťastná. Si predsa moja sestra a najlepšia kamarátka." dala mi pusu na čelo a znovu ma uväznila v objatí."Aj ja by som ich rada znovu videla, ale Hyunjin...je iný. Viem, že chcel aby som o ňom hovorila iba v dobrom ale viem, že som ho otravovala. Čo sa týka Chana, on si ťa hneď obľúbil ako každý iný. Si úžasný človek a on to vie, ja to viem. Slzavé údolie sa zatvára...veď si spomeň na ten koncert a na tú fotku čo máte spolu. Takú nikto nemá Rhos..a ty to vieš "

"Vieš, že mi vôbec nepomáhaš?" pustili sa mi ďalšie slzy. Spomenula som si na naše prvé stretnutie. Keby ho nepobozkám, ani by o mne nevedel. Čo ma to vôbec vtedy za hlúposť napadla?! "Alex, ďakujem, že si vždy pri mne." pevne som ju stisla. "Hyunjin je hlupák, ak si nevšimol aká si úžasná! " odtiahla som sa a utrela si slzy. "Zajtra ideme do klubu, ja sa potrebujem odreagovať a ako vidím ty tiež!" odhodlane som povedala a zhlboka sa nadýchla.

"Dnes to vidím na zmrzlinu?" opýtala sa. Prikývla som a usmiala sa. Išla pre ňu a ja som zatiaľ na telke pustila krb, prichystala deky a posadila sa na gauč. Alex mi dala téglik so zmrzlinou a prikryli sme sa dekami. "Si úžasná." uložila som si na jej rameno hlavu a pojedala zmrzlinu....

Dnes ešte jedna časť. Dúfam, že sa vám páčila♥ Ďakujem, za úžasné komentáre ♥