Bozk [Stray Kids]

19

Nahodila šibalský úsmev."My už teda pôjdeme... Ian, dik, že si sa o ňu postaral." povedala mama a potľapkala ho súcitne po pleci. "Rhos, poď, ideme."Alex ma objala. "Tak zajtra"
"Zajtra, pá" došla som s mamou domov a išla sa vybaliť. Iba som počula ako sa zatvorila do izby a plakala. Trhali mi to srdce vidieť ju sklamanú. Myslela som, že Matthew bude konečne ten pravý pre ňu. Zaslúži si niekoho, kto ju bude milovať takú aká jej! A nie pokukovať po mladších.Pri večeri bolo ticho. Len sem tam sme prehodili slovo o Kóreji. Po večeri sme si sadli k telke a mama bola stále smutná. Pritúlila som sa k nej a objala ju"Kašli naňho, nájdeš si omnoho lepšieho!" povedala som a ona na mňa pozrela. "A koho? Už som stará, mňa už len tak niekto nechce."
"Dnes chce každý len mladšiu kosť"
"Neboj sa mami, niekoho ti nájdem!" odhodlane som povedala. "Len to nie." zhrozene povedala a ja som na ňu zagánila. "No to je teda dôvera."
Poštípala ma do líca a usmiala sa. "Stačíš mi ty anjelik"
"A kto bude na teba dávať pozor, keď pôjdem do Londýna na výšku? Hmm? Ja tu tiež stále nebudem."
"Postarám sa o seba"
"Ja viem, ty si nezávislá silná žena!"
"Presne tak"
Zasmiali sme sa a objala som ju."Nič sa zvláštne v Kórei nestalo?" zrazu sa opýtala. "Všimla som si tú ružu."Pozrela som na mamu a bola ticho. Skoro mi nabehli slzy do očí pri spomienke na Chana......Musím sa posunúť ďalej."Hmm?"Zahnala som ich a usmiala sa. "Ale to nič."
"Tak vyprávaj, preháňaj."
Usmiala som sa a začala sa hrať s prstami. "Je tu jeden chalan, ktorý sa mi veľmi páči.... Je od neho." pozrela som na ružu na krbe. " Je z Kóreje ale to je ešte v poriadku, problém je, že je to spevák..." povedala som a pozrela na mamu. "Je to jeden z tých, čo počúvaš?" prekvapene na mňa pozrela a ja som prikývla. "Ako si sa s ním spoznala prosím ťa?" chcela vedieť viac a ja som jej vyrozprávala celý môj príbeh.
"Chan ťa musí mať veľmi rád, keď ťa nechal ísť"
"Veď ani inú šancu nemal... Bývam tu v Anglicku."
"Rhoslyn, už si dospelá dáma"
"A?"
"Lásku nerozdelí ani diaľka"
"Hmm.." vzdychla som.
Pohladila ma po tvári. "Raz budeš aj ty šťastná láskou"
"Ďakujem" usmiala som sa. "Idem urobiť niečo na jedlo." zodvihla sa z gauča.
"Čo si dáš anjelik?"
"Palacinky"
"To ešte vládzeš po večeri?"
"Áno"
"Tak dobre" odišla do kuchyne spraviť mi palacinky
"Ale nemusíš ich robiť ak nechceš" Zakričala som za ňou.Neodpovedala mi len som začula sykot oleja na panvici
Postavila som sa a išla ku ruži. Prešla som po nej bruškami prstov a usmiala sa. Začínala schnut. Mala som v plane si ju nechať až kým nebude čierna.
Zacítila som vôňu mojich milovaných palaciniek
Nabehla som do kuchyne a posadila sa za stvol
Natreté nutelou a ozdobené banánmi na tanieri ich uložila predo mňa
"Juu! Toto mi chýbalo!" s chuťou som sa do nich pustila.
Usmiala sa a nechala ma jesť.
Všetko som poctivo zjedla. "Dieťa, správaš sa akoby ti nedali mesiac jest." zasmiala sa a ja s ňou. "A čo keď nedali?" umyla som riad. "Tak ta potom budem musieť poriadne vykŕmiť!" Pribehla ku mne mama a začala ma štekliť a ja som začala kričať. "Aa! Nie! Prestaň!" zvalil sme sa na gauč a smiali sa.
"Moje malé dievčatko"
"Som unavená, pôjdem už spať." obe sme sa zdvihli a zaľahli do našich posteli.
"Dobrú anjelik"
Zatvorila dvere a išla tiež spať.